Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 40

Jar sa vtedy rozvíjala akosi celkom zvláštne. Zvyčajne odchádzame na dedinu v posledných marcových dňoch, aby sme cestovali ešte v zimných podmienkach a jar zastihli od samého začiatku, počnúc cencúľmi, topiacim sa snehom po jablone v kvete. V prvých aprílových dňoch sa všetko rúca, pláva, kudlí sa parou. Spievajú škovránky, kvitne podbeľ, vrany horlivo prevláčajú na staré lipy konáriky, odlamujúc ich z bútľavých vŕb. Tentoraz sme sa však oneskorili, vydali sme sa na cestu smutní, že nám už všeličo ušlo, no vpadli sme do nefalšovaných dvadsaťstupňových mrazov a spaľujúcich severných vetrov.

Bol som strašne netrpezlivý. Zopárkrát som sa vybral do hory, ale stále bolo ešte priskoro. Prídete ta a vidíte, že v hore je ešte tenká kôrka roztápajúceho sa snehu, presvedčíte sa, zabodnúc hrot palice do zeme, že pôda, vykopnená spod snehu, je ešte tvrdá, neroztopená. Vylúčená vec, aby huby vyrástli z mŕtvej, skamenenej zeme.

V tom čase som mal už prvé informácie z knižky, že totiž smrčky rastú v apríli a máji, zriedkavo, no miestami dosť hojne v širokolistých lesoch, vrbine, na viac-menej úrodnej pôde. Do ihličnatých lesov, kam chodievam na jeseň po rýdziky, ma teda nemalo čo ťahať.

Listnatá hora bola vystlaná rovnomernou vrstvou lanského lístia, dobre uležaného, sivého. Pokleslo pod ťarchou zimného snehu, bolo samá pavučina. Takto zjari je les oveľa vzdušnejší ako v lete, keď každý lístoček zacláňa diaľky, ba vzdušnejší ako v zime, keď na konároch, kríkoch a pňoch sedia čiapky snehu. Na jar vidieť doďaleka na všetky strany, ak pravda, nie ste práve v hustej smrečine, ale v takejto hľa osikovej či brezovej šírave, kde som sa momentálne túlal. Pod nohami ani smietky. Ak by bola nejaká huba spod uležaného lístia vykukla, určite by sa na tej rovine riadne vynímala a bolo by ju vidieť už z diaľky.

Venoval som hore tri hodiny denne. Za ten čas som stihol obísť toľko, až mi nohy brneli. Naše lesy nie sú bohvieaké veľké, nie sú nekonečné, kde tam človek reku ustane?! No ja som v zápale obchodil každý vŕbový ker (v knihe stojí, že smrčky majú rady vrbinu], kľučkoval som, opisoval kruhy, zvŕtal sa, jastril na všetky strany. Lež beda, les bol absolútne prázdny. Totiž, prázdny bol z môjho, hubárskeho hľadiska. Žil si už búrlivým jarným životom.

Raz som tak zastal a začul, že naokolo všetko šuští, akoby mrholilo. Keď som sa lepšie započúval, šušťanie zosilnelo, bolo zreteľnejšie. O chvíľku som tomu prišiel na kĺb! Medzi osikami a brezami rástli mladé smriečiky. A práve z nich opadávalo staré ihličie na celistvé, až akési zuniace lístie. Prvý raz v živote som teda pozoroval dážď ihličia. Vietor neťukal. Ihličie pŕchlo samo od seba. Teda malo v tom čase padať. Po celom lese, ak ste sa dobre započúvali, ozýval sa šelest ihličia. Nastavil som dlane a hneď mi na ne padlo niekoľko ľahučkých neživých ihličiek.

Vlani na jeseň som natrafil v hore na dve jablone, jedna rástla na svahu lesného výmoľa a udrela mi do očí, lebo bola obsypaná veľkými žltými jablkami. Mierne som ňou potriasol. Keď človek stromom potrasie, ozve sa obyčajne klepnutie: na zem padlo prvé jabĺčko, potom dve, potom niekoľko a ešte o chvíľočku jedno alebo dve. Tentoraz však jabĺčka žuchli dole všetky odrazu, akoby na povel. Naplnil som nimi hubársky kôš až dovrchu a uvarili sme si z nich výborný priezračný jablkový džem. Tá jabloň bola jarná antonovka. Ako sa len taká štepená zatúlala do tohto zapadákova na svah výmoľa?

Druhá jabloň stála na rovine uprostred čistiny. Natrafil som na ňu o týždeň. Jabĺčka popadali samy od seba a teraz ležali ako žltý kruh v zelenej tráve. Bola to plánka. Drobné podlhovasté plody s hrbolčekmi pri stopke boli pochopiteľne kyslé, sťahovali ústa. No takéto opadané a zdvihnuté z jesennej, už chladnej zeme, predsa len mali v sebe akúsi pikantnú sladkosť.

A teraz na jar som šiel obe svoje známe navštíviť. Pod jednou aj pod druhou som našiel zopár jabĺčok. Boli tvrdé, šťavnaté, ale skrz-naskrz hnedé. Do jedného som zahryzol a v ústach sa mi rozliala chladivá chuť silného vína.

V tom aprílovom lese boli pastvou pre oči kvety, ony dodávali mojim prechádzkam akýsi slávnostný ráz: predierali sa cez plsť lístia a boli prekvapením v tej sivej púšti. Najčastejšie rástli medzi osikami. Asi by ich pestrosť človeka neprekvapila v mišmaši júnových kvetov, ale teraz priam blčali, blyšťali sa ako skvosty. Na jednej skláňajúcej sa stopke spočívali pestré korunky. Jedna korunka červená, druhá modrá, tretia fialová.

Ako väčšina ľudí, čo žije medzi kvetmi a teší sa z ich krásy, nepoznám ani ja názov väčšiny z nich. A tak som nevedel, ako sa títo skorí jarní hostia volajú. Vlastne, ja som prišiel na návštevu k nim. Obývali les právom zákonitých starousadlíkov. No hostí zas pripomínajú tým, že odkvitnú a už ich niet. Koncom mája som už svojich jarných známych nikde nestretol.

Predvídal som, že raz o tých kvetoch budem hovoriť, potreboval som teda vedieť ich názov. Strašne som sa bál, že bude všedný, vedecký, že sa bude skôr hodiť do vedeckej štúdie ako do ľahkovážnych postrehov o jarnom lese.

Moja desaťročná dcéra, ktorú som odjakživa učil rozličným názvom pozemským, tentoraz poučila mňa: „To je predsa medunica!" zvolala, akoby tých desať rokov nerobila iné, len trhala medunice. Potešil som sa. Aký fantastický názov. Mal som šťastie. Medunica!

Chcel som si tú informáciu nie až z takého hodnoverného prameňa overiť, a otvoril som botanický atlas Monteverdiho. Na farebnej tabuli som našiel svoj kvietok, prečítal som názov: pľúcnik lekársky. Fujha, hneď ma ovialo lekárňou a ordináciou. Pľúcnik lekársky ... Skôr to pasuje k nejakej chorobe ako k čerstvému kvietočku, nekonečne krásnemu v mori popolavej šedosti lanského lístia.

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.