Čítanie na pokračovanie

Mimochodom jedovatosť muchotrávky červenej sa silne zveličuje. Niektoré pramene dokonca tvrdia, že je jedlá a má jemnú chuť, len ju treba príslušným spôsobom pripraviť. Neviem, či to autori vyskúšali na sebe, ale všetci sa zhodujú v tom, že od muchotrávky červenej sa neumiera. Ba čo viac, história nás učí, že starí Vikingovia sa pred bitkou napchali červenými muchotrávkami, opili sa nimi a potom sa už smelo vrhli hlava-nehlava do seče. Čosi ako dnešný doping, ktorý berú podaktorí futbalisti.

O účinku muchotrávky červenej na ľudský organizmus sa v knižke Huby — priatelia a nepriatelia človeka píše: „Symptómy otravy muchotrávkou červenou sa prejavia predovšetkým ako silná opilosť ... potom nastane stav podobný delíriu tremens, trvá niekoľko hodín, chorý zaspí, a keď sa po istom čase prebudí, cíti sa lepšie. Vyzdravie o dva-tri dni. Smrteľné prípady pri otrave bývajú zriedkavé; vyskytujú sa len pri nadmernej konzumácii, ak ide o oslabené starecké organizmy, choré deti a osoby trpiace na srdce a obličky."

Ďalej sa hovorí, že sa pri otrave hubami vracia, sú závraty a vyráža studený pot. No, a nebýva to aj pri otrave alkoholom, čo sa masovo predáva vo všetkých obchodoch na svete? A či sa nemôže umrieť od vodky — „pri nadmernej konzumácii, ak ide o oslabené organizmy ..."?

Vo všeobecnosti nie je jedovatých húb v našich lesoch veľa. Mám pred sebou zoznam húb rozdelených na triedy od B. P. Vasiľkova. Ťažko môžem posúdiť, nakoľko je úplný. No nevidím v ňom napríklad hubu, zvanú jelenka: zbieral som ju, jedol a iné pramene ju uvádzajú. No či už tak, alebo onak, Vasiľkov uvádza sto päťdesiattri názvov húb a delí ich do štyroch tried. Do prvej, teda medzi najlepšie z najlepších, radí hríb obyčajný a niektoré rýdziky. Okrem týchto štyroch tried sú „nejedlé, nevyskúšané, podobné jedlým". Dokopy štrnásť názvov. K jedovatým patrí len sedem druhov húb, vrátane ušiaka.

No v ďalšej knižke, v Hubárskej historke od L. P. Kudriavcevovej-Molodčikovovej, sa kategoricky hovorí: „Jedovatých húb je dokopy šesť druhov, jedovaté su len muchotrávky!" Čiže ušiak je rehabilitovaný. Mimochodom aj Vasiľkov zaradil ušiaka aj sem aj tam, to znamená medzi jedlé aj jedovaté. Nevedia si s tou hubou poradiť, a to len preto, že v sebe koncentruje kyselinu helvelovú. Bola mu tá kyselina treba?!

Muchotrávka hľuznatá berie zo zeme niečo iné, a to faloidín. Ak je kyselina helvelová rozpustná vo vode a z huby sa celkom vyplaví pri varení aj pri sušení, faloidín „zachováva svoju aktivitu aj po dvadsaťminútovom vare pri teplote sto stupňov; nie je vo vode rozpustný, ale ostáva v hubovom tkanive." (Huby — priatelia a nepriatelia človeka.)

Pravdaže, otráviť sa dá aj normálnymi hubami, ak sú príliš staré. Vraj je na starosť každá huba mierne jedovatá. No naozaj jedovatá a krutá v našich lesoch je len jedna huba. Volá sa muchotrávka hľuznatá. Prirovnávajúc ostatné jedovaté huby k hadom, sú ako zmije, po uštipnutí ktorých človek zväčša vyžije. Muchotrávka hľuznatá sa dá prirovnať jedine k zmiji levantskej alebo kobre. Ba je, tuším, ešte nebezpečnejšia, lebo občas sa predsa len stane, že človeka uštipnutého zmijou levantskou alebo kobrou vyliečili vďaka špeciálnym séram. Zato sa dosiaľ ešte nepodarilo zachrániť človeka, ktorý zjedol muchotrávku hľuznatú.

Všetky lieky sveta sú proti nej bezmocné. Nejde o to, že by jej jed bol silnejší ako jed zmije levantskej (účinok faloidínu na organizmus človeka sa môže prirovnať k otrave hadím jedom), ale preto, lebo táto huba je zákernejšia ako zmija, hoci práve ona stelesňuje v predstave ľudí zákernosť.

Zákernosť muchotrávky hľuznatej spočíva v tom, že človek, ktorý zjedol muchotrávku hľuznatú, nebadá celé hodiny po osudnej večeri či obede nijaké príznaky otravy. Žiadna nervozita, žiaden strach. A jed si zatiaľ robí svoje. Príznaky sa prejavia vtedy, keď je už neskoro. V knihe Huby — priatelia a nepriatelia človeka sa opisuje účinok muchotrávky hľuznatej takto: „Prvé príznaky otravy sa prejavia 10—12, inokedy až 30 hodín po požití jedla bolením hlavy, závratmi, poruchou zraku a nepokojom. Chorý je veľmi smädný, má prudké bolesti žalúdka, kŕče v končatinách. Vzápätí sa dostavia cholerové príznaky, ako prudké vracanie a hnačky... Veľké bolesti sú v oblasti pečene . a brucha, najmä pri tlaku. Zjaví sa hojný pot, končatiny chladnú, pulz zoslabne, teplota klesne na 36—35 stupňov. Po čase sa záchvaty utíšia — asi tak na dve hodiny — no potom sa obnovia, chorý slabne, upadá do bezvedomia, pulz je nitkovitý a nepravidelný a o deň-dva nastane smrť... hlavný jed, ktorý obsahuje muchotrávka hľuznatá, je faloidín. Jeho toxický účinok je natoľko silný, že štyri mg stačia na otrávenie mačky, dvadsaťpäť mg je smrteľná dávka pre mačku a pre človeka strednej váhy — tridsať mg ... Pri pitve ľudí, otrávených muchotrávkou hľuznatou, sa zistí zmena tkaniva pečene, srdcového svalu a sleziny... Liečiť človeka, otráveného muchotrávkou hľuznatou, je bezvýsledné; keď sa symptómy prejavia, toxín huby už vnikol do krvi chorého a odstrániť sa nedá."