Čítanie na pokračovanie

Roku 1957 som si pri dome upravil políčko na pestovanie hríbov — dvanásť štvorcových metrov. Najprv som na políčko dal čerstvý konský hnoj v hrúbke 12—15 cm. Potom som urobil zmes zo štyroch dielov mačinovej zeme, troch dielov tlejúceho lístia, dvoch dielov spráchniveného dreva a jedného dielu hliny (nesmú pritom byť listy a korene vŕby — obsahujú triesloviny). Túto zmes som poriadne poprehadzoval a dal na hnoj. Pred výsadbou sa zmes musí poriadne udupkať.

Huby sa sadia rozlične. Môžu sa priniesť z hory s kusom zeme, kde rástli, a potom aj s mycéliom uložiť do jamiek. Na to sa prihrnie dvojcentimetrová vrstva tlejúceho lístia. O 35 dní sa zjavia zárodky húb. Ak je sucho, mierne ich polievame zohriatou vodou.

Čas sejby je druhá polovica júla. Úroda sa dá zbierať koncom augusta. Týmto spôsobom som bral zo štvorcového metra 27 dubákov.

Druhý spôsob spočíva v sejbe výtrusov. Zobral som klobúk dospelej plodnice, položil na papier a dal na okno. O dvadsaťštyri hodín bol na papieri jemnulinký hnedkastý prah — spóry. Opatrne som ich odniesol na políčko. Súčasne som skúšal aj druhý variant tohto spôsobu. Spočíval v tom, že dva klobúky starých, už mľandravých húb som vložil do kanvy. O niekoľko dní sa huby načisto rozpadli a tou vodou som potom mierne políčko, podhubie, polieval. Tak sa dosiahne rovnomerná sejba. Huby vyrastali odrazu, rovnomerne. Zo štvorcového metra som bral 57 dubákov prvej akosti.

Takto pripravené políčko, teda vlastne podhubie, slúži aj niekoľko rokov. Každoročná sejba spór za mokra dáva hojnú úrodu húb.

Takisto sa pestujú aj rýdziky. Keď je hubárska sezóna v prúde, zoberieme mycélium v mieste, kde rýdziky rástli. Keď odstránime nečistotu, položíme mycélium do debničky a držíme v suchej a chladnej miestnosti do jari, potom už pristúpime k sejbe pôdy ako pri hríboch."*

Pokiaľ ide o našu dedinu a naše mestá, nebolo zvykom nieže šampiňóny pestovať, ale ani len zbierať. A tak sa stalo, že keď som ich zbieral, až som sa akosi necítil vo svojej koži, akoby som ľudí klamal alebo o čosi oberal. Raz som čítal, že akísi prešibanci prišli raz na ostrovček uprostred oceánu a nahučali tamojším obyvateľom, že striebro je cennejšie ako zlato a mosadz ešte cennejšia ako striebro, ja som dedinčanom, pravda, nič nenahučal. Naopak, bol som im dobrým príkladom. Lež môj príklad nepriťahoval a dodnes nedoniesol plody. Minule dokonca istý traktorista zastavil traktor a dlho pozoroval, ako ja — mestom pokazený čudák — zbieram biele muchotrávky na lanských kreditoch a v silážnych jamách.

Vďaka takémuto vzťahu miestneho obyvateľstva k šampiňónom mám na ne monopol v celom okolí.

Ktorýsi deň sme sa so ženou vybrali do Čerkutina — už ani neviem načo. je to od nás približne štyri kilometre. Po ceste z našej dediny do Čerkutina ustavične pendlujú ľudia, chodia kone, bicykle, autá. je to naša najrušnejšia cesta.

Ocitli sme sa na nej podvečer. Teda všetci, čo po ceste museli prejsť, už prešli. A zrazu vidíme, že pozdĺž celej cesty, aj po okraji i rovno v koľajach (tie boli porušené), rastú mladé, nádherné šampiňóny. Rástli nám rovno pred očami a ak človek na ne nechcel stúpiť a rozpučiť ich, musel ich obchodiť. A na celej ceste nebolo ani jedinej huby, ktorú by bola odtrhla ľudská ruka.

Mal som na opasku nožisko — začali sme teda šampiňóny odkrajovať. Kládli sme ich na kôpky a šli ďalej a ďalej. Nemali sme sebou nič, ani len sieťovku. Tak sme tie huby poukladali na kabát, kabát sme chytili za konce a horko-ťažko sme ho odterigali domov. Zle nám to šlo z dvoch dôvodov. Po prvé — ťarcha. Ukázalo sa, že ich bolo vyše pätnásť kíl. Po druhé, bolo ich toľko, že v jednom kuse vypadávali z kabáta, i keď v ňom boli ako v kolíske.

Šampiňón — podobne ako plavuša — vyzerá za mladi ako guľa, ako okruhliak, teda zahnutý okraj sa pritláča k hlúbiku. V tom období majú lupene šampiňóna výrazne bledoružovú farbu. A to je veľké šťastie, lebo vďaka tomu si nikdy nespletiete šampiňón s inou, prípadne jedovatou hubou. Nezabúdajme však, že jestvuje aj šampiňón ovčí, čo vzhľadom pripomína muchotrávku hľuznatú.

Časom sa okraj klobúka rozloží a huba už nie je guľa, ale dáždniček. Lupene sú ešte nejaký čas ružové, dokonca aj keď je už klobúk rozložený, potom stmavnú až sčernajú ako sadza. Aj mladým aj starým hubám sa pokožka ľahko zlupuje, preto treba šampiňóny čistiť, tým skôr, že vždy rastú neďaleko hnoja.