Čítanie na pokračovanie

Veru, prvé miesto medzi lesnými plodmi majú lesné jahody, a to nielen pre chuť, ale aj preto, že ľuďom osožia, ba majú liečivý účinok. Starý otec mojej ženy trpel na pečeň. Lekárske prostriedky už nepomáhali. Asi tak, ako nájde chorá mačka pudovo medzi lúčnymi bylinami presne tú, ktorú potrebuje, začali starého otca vábiť lesné jahody. Na celú jahodovú sezónu odcestoval na dedinu, ktorá sa aj patrične volá Jahodník a ktorá vraj hravo obháji svoje meno — lesné jahody sa tam zbierajú na vedrá. Za deň ich skonzumoval za kozák, ako v tom kraji volajú náš mliečnik. Mliečniky mávajú rozličnú veľkosť, treba si však predstaviť strednú veľkosť, teda mliečnik zhruba dvojlitrový. Nuž tak, dva litre denne v priebehu celej sezóny. Neviem, fakt, ako ich jedol, iba tak, či s mliekom, nalačno, či po obede, ale choroba mu prešla a viac sa nevrátila.

Prvá vlna lesných jahôd dozrieva na rúbaniskách, teda tam, kde bol prv borovicový alebo smrekový les a kde ho vyrúbali, ponechajúc len pne, z ktorých sa na slnku vytavujú medové, lepkavé kvapky aromatickej živice. A pri týchto pňoch zvyčajne rastú lesné jahody. A keďže je rúbanisko slnku prístupné, jahody na ňom dozrievajú najskôr, najmä ak je rúbanisko na svahu vŕška či úžľabiny a je obrátené na juh. Na výslní, ako by povedali u nás, tam jahody dozrievajú oveľa skôr ako v hore, kde sú poschovávané v hustej tráve a poraste.

Na rúbaniskách bývajú jahody menšie ako v hore, suchšie, tvrdšie, ale hádam sladšie. Niektoré rúbaniská už nezarastú, preto sa na nich rok čo rok dajú zbierať rané jahôdky. Na iných rúbaniskách naopak vyhúkne mládnik, najčastejšie briežky a osiky. Vyrazí tam aj tráva, a jahody suché, „rúbaniskové" sa zmenia na veľké, šťavnaté lesné.

Keď už sú rúbaniská vyzbierané a podupkané, treba sa vnoriť do hory. Pravda, tam jahody na každom kroku nerastú. Stáva sa, že pod hustým lesným porastom nerastie ani tráva, nieto jahody. Preto treba hľadať otvorené čistiny alebo preriedený les, kde slnečné lúče dopadajú na zem, čo aj precedené korunami stromov, lieštím alebo vysokou lesnou trávou. Na takých miestach v tráve dorastajú jahody, verte mi, veľké ako náprstok. Naliate, šťavnaté, chladivé sú o čosi kyslejšie ako ich príbuzné na vŕšku, ale keď ich zazriete, nevymenili by ste ich ani za sto iných.

Vždy treba mať so sebou veľkú „hlavnú" nádobu, čo by stála niekde bokom, a menšiu, povedzme, taký pollitrový hrnček. Hrnček treba priviazať na šnúrku, šnúrku otočiť okolo pása tak, aby sa hrnček hompáľal na bruchu, pričom ruky ostanú voľné. Jahoda neraz vypadne z ruky do lesnej, trávy. Prvý impulz býva zohnúť sa po ňu, zachrániť ju. Nerobte to - aj tak ju hneď v hustej tráve nenamaciate, a keď ju napokon zdvihnete, je popučená, dorezaná trávou a za ten čas by ste nazbierali aj zo desať ďalších. No aj tak vlastne neviem, v čom spočíva fortieľ, zaručujúci úspech. Človek sa ide potrhať, kostru si nepreťahuje, nerozptyľuje sa, a predsa ženička z dediny, čo zbiera jahody neďaleko, ich nazbiera dvakrát toľko.

O čosi neskôr ako lesné jahody dozrievajú lesné maliny, tiež veľká maškrta. U nás rastú zväčša v rokliach a na brehoch lesných potokov, kde práchnivejú vyvalené stromy. Maliny, dokonca aj záhradné, majú zo záhadných príčin rady spráchnivené, prehnité drevo. Rastú obyčajne s nejakými vysokými rastlinami, najradšej so žihľavou, ktorá len-len že maliny neprerastie; a keďže v roklinách býva bezvetrie ako v jame, sprievodným javom zberu malín býva dusivá horúčava, presiaknutá ťažkou vôňou mäty, túžobníka a už spomenutej žihľavy. U ktoréhosi básnika, tuším Prokofieva, mihol sa verš: „A bolo dusno ako v malinčí." Kto v živote zbieral maliny, pochopí výstižnosť tohto obrazu.

Keď ide človek na maliny, musí sa patrične obliecť, čiže tak, aby nemal holé ruky a holé nohy, inak nebude zbierať maliny, ale sa mordovať.

Lesné maliny sú v porovnaní so záhradnými drobučké, no podstatne voňavejšie a sladšie ako ich skrotené kamarátky. Práve preto chodia dedinčania — i keď majú exemplárne malinčiská v záhrade — na maliny do hory. Robia z nich výlučne džem, ktorý uchovávajú ako liek proti chorobe. Je známe, že pri chrípke, angíne a vôbec pri všetkých chorobách, ktorým sa na dedine napospol hovorí „prestydnutie", nepomáha nič lepšie ako malinový džem, pravda, najmä z lesných malín.

Keď pestujeme jahody, maliny, čučoriedky'" atď., zušľachťujeme ich; sú väčšie, meníme ich tak, ako je to výhodné pre nás. Záhradné jahody, tie, čo sa ich na trhu predávajú celé kopy, sú podstatne väčšie ako lesné. Myslím si, že jedna taká poriadna jahoda vydá za pätnásť až dvadsať lesných. Aj keď pri malinách nie je rozdiel až taký markantný, jedna malina zo záhrady vydá za päť až šesť tých z rokle. No čosi tej záhradnej ničím nenahradíme — stratenú lesnú slobodienku. A tak to nebýva len s lesnými plodmi. Hrdzavočierna líška, odchovaná na farme, nestojí ani polovicu toho, čo líška, zastrelená v tundre. Perly, dopestované v japonských umelých liahňach, i keď v mušliach, sa na svetových trhoch volajú japonskými perlami na rozdiel od obyčajných perál, od perál bez akýchkoľvek epitet.