Čítanie na pokračovanie

Brezová kôra - to nie je celá vrstva kôry. Vrstva kôry, čo prilieha k drevu, teda vlastná kôra, živá kôra, v ktorej cirkulujú šťavy, je po vysušení veľmi krehká. Drobí sa a nič sa z nej nedá vyrobiť. No okrem nej je strom zavinutý do čohosi žltého, zvonka sfarbeného do biela, pevného, pružného, to je to, čo ľudia, všeobecne volajú brezovou kôrou ...

Za starých čias sa brezovou kôrou obaľovali puknuté hrnce a ešte predtým... pripomeniem vám poetické verše z Piesne o Hiawathovi.

Daj mi kôry, moja Breza!
Žltej kôry daj mi, Breza,
Ty, čo vypínaš sa pyšne
Pekným vzrastom nad bystrinou!
Ja si zviažem z nej pirogu,
Ľahký člnok si zhotovím,
Po vode čln bude plávať
Ako žltý list jesenný,
Ako žltý kvietok lekna!
Zlož svoj biely plášť, ó Breza!
Sním si svoj plášť z bielej kože ...
Po korene sa zachvela
Každým lístkom biela Breza,
Ťažkým vzdychom zašumela:
„Vezmi plášť môj, Hiawatha!"
Svojím nožom kôru Brezy
Obrúbil si Hiawatha
Pod vetvami, nad koreňmi,
Až vytryskla krv zelená
Po stvole od vrchu nadol.
Potom kôru rozrezával,
Podložil dreveným klinom,
Opatrne stiahol z Brezy.

Na jar ženú brezy ako silné čerpadlá ku končekom vetiev, k púčikom, k budúcim listom šťavy. Netrúfam si vymenovať všetky látky, ktoré sú v brezovej šťave, ale čítal som, že obsahuje zložité uhľohydráty, ktoré strom potom zas posiela v opačnom smere, to znamená, smerom od listov, slnka, vzduchu a koreňov; len zriedka jarná breza berie tieto zložité uhľohydráty z koreňa a posiela nahor. V šťave je aj akýsi špeciálny cukor a kadejaké vitamíny. Minule som čítal článok o tejto šťave a o tom, ako sa z nej robí kvas.

A ja dodávam, že v brezovej šťave je aj nemálo poézie, ak pravda, jej získavanie nie je spojené s barbarským zaobchádzaním so samou brezou. Občas sa nájde taký, čo sekerou zatne do bielej kože, šťava fŕka ako krv z podrezaného barana a rozteká sa na všetky strany. A pritom do úst sa dostane len kvapôčka. Na breze ostane hlboká rana a tá rana sa dlho nezacelí.

Správne sa to robí tak, že sa očistí štvorček na kôre a tam sa nebožiecom vyvŕta dierka do hĺbky troch, štyroch centimetrov. A to je všetko. Šťava začne tiecť bystrým pramienkom. Môže sa priložiť aj plechový žliabok, môže sa použiť fľaša a pomôcť si gázovou šnúročkou, a dá sa piť len tak cez slamku; tak to napokon robievajú dedinské detváky.

Áno, pod jarným slnkom, pod bielymi oblakmi sa dajú piť z tela brezy životodarné šťavy zeme presne tak, ako sa pijú cez slamky lepkavé, ohlupujúce koktaily v zafajčených, dusných miestnostiach za škrípavých zvukov divošskej hudby. Každému, čo si zaslúži.
Vrany často oblamujú končeky brezových vetvičiek a hniezda. Z poodlamovaných vetvičiek hojne kvapká šťava. Vtedy má človek dojem, že pod košatou brezou prší.