Čítanie na pokračovanie

MENEJ ZNÁME HUBY

Huby rastú v podstate po celý rok. V hociktorom atlase si overíte, že v zimných mesiacoch možno nájsť hľuzovku letnú i zimnú, ak príliš nemrzne, aj hlivu ustricovú a plamienku zamatovohlúbikovú. Prvé dve rastú v zemi, druhé na dreve listnatých stromov. Ale koncom novembra sa nekončí ani sezóna jesenných húb - pôvabníc dvojfarebné bývajú na trhu na Vianoce i na Silvestra, niekedy dokonca ešte v januári.

No v decembri možno nájsť v mladých borinách a pod smrekovcami aj drobné, nenápadné, ale veľmi pekné huby: šťavnačky mrazové a smrekovcové. Najmä šťavnačka mrazová - pomrazka, ako ju niekde nazývajú - je veľmi pôvabná huba. Rastie v skupinách, nezbiera ju prakticky nik, takže môžete získať celkom pekný úlovok v čase, keď už iných húb v lese niet. Po prvých mrazoch vyzerajú ako zo skla - až zvonia, keď na ne poklopete. Pokojne ich však možno poodlamovať a naklásť do koša - po rozmrazení sú výborné, najmä v polievke. Ťažko ich k čomusi prirovnať, hádam ešte k málo známemu kuriatku žltohnedému. Farbu majú hnedú až hnedofialovú, v strede klobúka majú hrboľ, aký kuriatko nemá, ale najlepšie ich spoznáte podľa nádherne žltých lupeňov, pomerne riedkych a zbiehajúcich hlboko na hlúbik. Šťavnačka smrekovcová je presne taká, ibaže celá žltá.

V niektorých krajoch nepochopiteľne ignorujú taký skvost, akým je hríb kráľovský. Dokonca i Vladimír Mináč ho nechával v lese bez povšimnutia. A pritom táto huba svojimi kvalitami možno prekoná aj dubák.

Neraz som sa stal predmetom opovržlivých pohľadov a poznámok hubárov, ináč aj dobrých, keď mi zbadali v koši prášnice, rozpadavce alebo vatovec. Spravidla sa posmešne spytovali:

- To je to, z čoho sa tak práši a do čoho kopeme? Prašivky? Aj to si niekto trúfne zjesť?

Akoby boli naozaj prašivé!

A pritom sú to jedny z najlepších húb - veľké prášnice dokonca suším - najlepšie sú do rôznych plniek - drobné prášnice bradavičné nakladám do octu. Ale najlepšie sú azda čerstvé na spôsob mozočka s vajíčkom.

Nedávna správa z ktorýchsi novín dokonca tvrdí, že prášnice obsahujú aj afrodiziaká, čiže povzbudzujúce látky... Neviem, ešte nemám skúsenosti...

Takmer nikto nezbiera masliak korenistý, po novom meďovec. Na vlastnú škodu. Roštenka na sušených plátkoch je vynikajúca. Potuloval som sa s košom po záhorských borinách v nádeji, že nazbieram posledné letné huby. Ibaže sa mi akosi nedarilo - našiel som sotva pár suchohríbov hnedých a zo dve bedle. Už som ľutoval, že som sa nepobral radšej na lúky zbierať poctivé jesenné druhy, keď som pri koreni stromu zočil čosi veľké a žltobéžové. Podídem, a hľa - obrovský exemplár kučierky veľkej, známej aj ako barania hlava. Vážila azda dve kilá. A hoci som sa potom na zastávke vlaku dozvedel, že „Zuzka, ale tá vie, kde rastú, priniesla poobede z lesa plný kôš dubákov", neľutoval som. Kučierka je totiž neobyčajne chutná huba, najmä do polievky. Čo som nepoužil, usušil som. Suší sa výborne, no najlepšie je nekrájať ju nožom, iba potrhať na menšie konáriky, podobné vločkám. Usušená vcelku mi raz stmavla a pripomínala ježa.

Ak nájdete kučierku veľkú, opatrne ju odrežte a zapamätajte si to miesto: o rok tam bude rásť opäť!

Menej známych a menej zbieraných druhov - na škodu hubárov - je nepomerne viacej. Labužník sa často mimoriadne poteší hube, ktorú laik necháva v lese: vie, akú má chuť, ako ju možno pripraviť a čo z nej možno v kuchyni vyčariť, či už z usušenej, alebo ináč konzervovanej.

Potom v zime sa dá donekonečna vymýšľať a experimentovať. Skúšal som to a presvedčil som sa, že sa oplatí poznať a zbierať aj menej populárne huby! Pri ich príprave záleží už len na kuchárskom umení a fantázii.