Čítanie na pokračovanie
Ján Majerník
A predsa ... rastú!
Vydané v roku: 1998
Časť: 1
PÁR SLOV K TOMUTO VYDANIU
Pomerne veľa kilometrov som už prešiel životom po cestách, cestičkách, chodníkoch, prtiach rovných i kľukatých a medzi najväčšie zážitky na nich rátam hubárske vychádzky osamote i s priateľmi. Vari sa mi podarilo časť tej atmosféry, tichých dobrodružstiev zachytiť v tejto knižke, ktorú vám ponúkam v ďalšom vydaní, opäť doplnenom, miestami upravenom či prepracovanom - nie preto, žeby som chcel čosi zamlčať, alebo opačne, zveličiť, ako to zvyknú robiť poľovníci a rybári pri svojich rozprávaniach. Jednoducho preto, lebo život sám niektoré veci posunul do úzadia a iné zážitky sú nové. Hoci v horách a lesoch sa až tak veľa nezmenilo - tie menej podliehajú vývrtkám času a rastú podľa svojich prastarých zákonov, chrániac a udržujúc život svojho spoločenstva. Nevravím, že sa v nich nezmenilo celkom nič - najprv sa v podaktorých objavili malé kolíky, potom sa začalo bezhlavé vyrubovanie - daň za ich navrátenie do rúk zdanlivo pôvodných vlastníkov. Hovorím zdanlivo pôvodných, pretože, ako dokazuje ich história, pôvodní majitelia bývali dobrí hospodári a uchránili a rozvinuli naše - teda svoje - lesy. Dnešní čo prvé spravili, to bolo to, že vykúpili píly a sekery a chamtivo sa dali do pílenia a rúbania. Sú to poväčšine ľudia - česť výnimkám, - ktorí už dávno stratili či vôbec nenadobudli k lesom potrebný vzťah dobrého hospodára a poznajú ich iba ako zdroj okamžitého dobrého príjmu. Pre- svedčil som sa, že tak zlikvidovali aj mnohé prv výborné hubárske terény, ba neraz vo svojich súkromných lesoch neradi vidia aj hubárov.
Nechcem tvrdiť, že prv bolo s lesmi všetko v poriadku, dúfam však, že po čase sa predsa všetko usporiada tak, aby lesy, hoci aj v súkromných rukách, zostali naším národným bohatstvom so všetkým, čo v nich rastie, teda aj s hubami.
Netrúfam si tvrdiť, že možno maličkým dielom k tomu môže prispieť táto moja knižka, hoci viem, že ak autor po jej predchádzajúcich vydaniach i doteraz dostáva od čitateľov listy, je to znakom, že nepísal zbytočne. Hubárov je u nás veľa aj takých, ktorí nemajú k lesu vzťah koristnícky, ale láskyplný.
A aby sa spojilo príjemné s užitočným, opäť som požiadal svojho priateľa Petra Ševčoviča o nové, zaujímavé recepty na prípravu jedál z húb.
Uverejnené so súhlasom autora.