Čítanie na pokračovanie
Ján Majerník
A predsa ... rastú!
Vydané v roku: 1998
Časť: 21
ISTOTA JE ISTOTA
Prišlo mi zopár rokov bývať v chalúpke - dovoľte citovať vlastný verš - „so psou búdou po boku". Pes Bobi nepatril mne, ale trochu som sa oňho staral. Jedného leta som zbieral šampiňóny, o rok som sa vybral na to isté miesto približne v tom istom čase. Na teplom svahu v tráve rástli huby, ktoré som najprv položil do koša, potom, keď som sa im lepšie prizrel, vyhodil som ich; boli to asi muchotrávky biele. Ibaže neboli. Boli to šampiňóny! Hoci... Nemohli to byť šampiňóny - mali biele lupene... A predsa nie celkom biele... Tak som sa v duchu trápil, listoval v atlasoch, porovnával... Až som ich radšej vyhodil.
O ďalší rok, zabudnúc na pochybnosti, našiel som tam opäť krásny šampiňón. Doma som ho pokrájal a spolu s ostatnými hubami som ho usmažil na panvici. Odkrojil som si chlieb, načrel som lyžicou a... vtedy mi prišli na um vlaňajšie biele huby, ktoré som našiel na tom istom mieste a o ktorých som mal silné pochybnosti...
Pokiaľ šlo o hubu, ktorú som mal na tanieri, bol som si istý, že ide o šampiňón - ani som ho veľmi neskúmal, veď predsa lupene mal sivasté, voňal anízom, a vôbec, aj cit v rukách mi hovoril, že držím šampiňón...
Ale... A z mojej istoty začalo ubúdať... Bežal som k odpadkom preskúmať vyhodené odrezky - nezistil som nič, bolo ich málo, huba bola celkom zdravá.
Chvíľu som uvažoval, večera chladla... Pokúšal som sa v mysli porovnávať vlaňajšie huby s tou...
Napokon som jedlo zaniesol psovi Bobimu a po kratšom príhovore, v ktorom som sa ho snažil presvedčiť, že isto-iste nejde o muchotrávku, nasypal som mu voňajúcu večeru do misky.
Bobi žije.
A ja som až tohto roku objavil v Atlase našich húb obrázok muchotrávky šiškovitej, ktorú som vtedy našiel... Mimochodom, je jedlá... Ale vlastne sa už sotva dozviem, či to Bobi vtedy zjedol muchotrávku šiškovitú, alebo bielu, prípadne či jedovaté huby pôsobia aj na psov. Bol to môj jediný hubársky experiment na živom tvorovi.
V každom prípade - netreba sa spoliehať na rutinu, na náhodu. Čiže: prv než huby zjete, treba sa dobre presvedčiť, čo je to zač. Tak býva i so ženbou...
Uverejnené so súhlasom autora.