Čítanie na pokračovanie

HUBY PO DAŽDI

Ak niečoho rýchlo a hojne pribúda, vraví sa, že to „rastie ako huby po daždi". Alebo - „ako z vody" - to však platí najmä v súvislosti s domami vinohradníkov, ba možno aj výčapníkov.

Teda - ako huby po daždi! Nedočkavci sa vyroja do lesa, len čo spŕchne. Skúsený hubár ešte počká - vie, že je to s tým rastom húb po daždi nie také jednoduché. Pravdaže, výdatný a teplý dážď „prináša" huby - ale nie hneď a nie všetky naraz. Najprv sa objavia tie menšie - peniazovky, tanečnice, neskôr z väčších pečiarky a pri dobrých podmienkach sa po dvoch-troch dňoch začnú zjavovať hríbovité huby. Tie, ktoré z nich nájdete hneď po daždi, rástli už aj predtým, dážď im iba pomohol rýchlejšie rozvinúť sa, posúril ich. A huby dozrievajú spravidla až na štvrtý-piaty deň po utvorení plodnice, pritom dosahujú maximálny vek desať-jedenásť dní a potom už schnú alebo hnijú. Pravda, celkom dozretý hríb už nie je pre hubára ideálom. Preto hneď po daždi zbytočne bežíte do lesa - vydržte! Pravdaže, dôležitý je nielen dážď ako taký, ale aj počasie pred ním. Veľmi dobrým znamením, že začnú rásť huby vo väčšom množstve, je biela „pieseň" v pôde - vraví sa, že kvitne podhubie, hoci odborne tento výraz, pravdaže, neobstojí. Spoľahlivo však signalizuje, že čo nevidieť začnú huby naozaj hojne rásť.

Porekadlo teda neklame, je v ňom pravda i múdrosť, ale, ako zvyčajne, treba predsa len trochu vyčkať, aby sa potvrdili.

Na svojich cestách za dubákmi som objavil aj ďalšiu zákonitosť. Možno ma mykológovia obvinia z kacírstva, ale aj teoretik hríba obyčajného Vasiľkov mi dáva za pravdu: jesenná vlna hríbov sa objaví po predchádzajúcom citeľnom ochladení.

Dozaista ste už spozorovali ten okamih príchodu jesene zo dňa na deň, z hodiny na hodinu zrazu pocítite v ovzduší čosi neidentifikovateľné, nové, čo včera, ba pred pár hodinami ešte nebolo. Podľa teplomeru a iných prístrojov sa nič nezmenilo, ale cit hovorí: teraz, v tomto okamihu prišla jeseň!

Ale jesenné hríby začnú rásť až potom, až neskôr, po citeľnom ochladení.

Zaujalo ma, ako je to s prvými jarnými hríbmi - už i preto, aby som ich neprepásol. Po niekoľko rokov som sledoval ich výskyt a zistil som, že prvá vlna jarných hríbov začína tiež rásť po predchádzajúcom citeľnom ochladení - ak predtým bolo dosť vlhko a teplo. Poznáte tie aprílové vrtochy počasia: prídu priam letné horúčavy a potom sa v máji z ničoho nič zrazu ochladí, akoby zima poslala pozdrav na rozlúčku. Nuž a po takom ochladení začnú rásť prvé hríby - obyčajne od polovice mája. Pozrel som sa do kalendára - a hľa, dvanásteho až pätnásteho mája majú meniny tzv. Traja zmrznutí svätí a Žofia, „čo víno vypíja". To znamená, že sa v tom čase pravidelne - hoci nie nevyhnutne - prudko ochladzuje. A je všeobecne známe, že prvé dubáky začnú rásť práve po tomto období!

Akoby prudké ochladenie spúšťalo spínač pre rast hríbov na jar i v jeseni.

Pravda, pre takýto rast je dôležitá najmä teplota pôdy: Vasilkov uvádza pre hríb obyčajný najmenej sedem až deväť stupňov, podľa miesta výskytu. Preto jarné hríby hľadajte na slnečných, dobre vyhriatych miestach - na okraji lesov, najmä z južnej strany, na čistinkách uprostred dubín a trávnatých lesných cestách i priesekoch.

Hubárske príručky aj atlasy uvádzajú pomerne presné údaje o obdobiach a miestach výskytu húb. Ibaže tie nerastú podľa príručiek. Preto je dobre, ak si hubár vedie svoj vlastný kalendár - prehľad o čase, mieste a druhu svojich nálezov. Dobre je zaznamenať si aj množstvo, aj počasie, aj teplo a vlhkosť. Zaujímavé býva porovnávanie jednotlivých rokov - niekedy sa záznamy do bodky zhodujú, inokedy... Skutočnosť totiž prekonáva všetky predpoklady.

Huby si zrejme rastú aj podľa nejakého - asi len im známeho rytmu. Súvisí to nielen s miestom a časom výskytu, ale najmä množstvom. Kedysi som čítal, že hromadný výskyt húb má periodicitu štyri—päť rokov - ale iné štatistiky zasa túto teóriu vyvracajú.

Ľudia zžití s prírodou - lesníci, kopaničiari a podobní- tvrdia, že rast húb ovplyvňuje Mesiac. Pri každej fáze vraj rastú iné huby, najviac počas splnu. Trochu som sa pokúšal pozorovať tieto súvislosti a vidí sa mi, že na nich čosi je. Veď Mesiac vplýva i na mnohé iné životné pochody na Zemi, prečo by nevplýval aj na také citlivé organizmy, akými sú huby? Viacerí hubári o tom písali už aj v odbornej tlači. 1 keď argumentácia niektorých je pôsobivá, vec je zrejme zložitejšia a na rast húb nepochybne vplývajú aj mocnejšie faktory než Mesiac.

Poznám teóriu A. Feďajeva, v ktorej sa pokúša nájsť súvislosť rastu podhubia - presnejšie: smeru vytvárania plodníc - s magnetickým poľom Zeme. Vychádza pritom z analógie s niektorými rastlinami, ktoré regulujú svoj tvar podľa svetových strán. Pravda, na rastliny nemusí v tomto zmysle vplývať ani tak zemský magnetizmus, ako skôr celkom prostá skutočnosť, že maximum slnečného žiarenia prichádza z južnej strany. Našli by sa aj iné námietky. V každom prípade je však hodný pozornosti argument, že sa Feďajevovi Štatisticky presvedčivo pomocou silného magnetu skutočne podarilo zmeniť smer, v ktorom vyrastali rady plodníc niektorých druhov húb...

Ako vidno, huby rastú nielen po daždi - hoci, pravdaže, vlhkosť je pre ich rast nevyhnutná. A najmä nie hneď po daždi. Preto je vhodné obrniť sa trpezlivosťou, ktorá... Je predsa známa pieseň, v ktorej sa spieva: Veď každý túži natrhať krásnych kvetov ruží... S ružami je to zrejme jednoduchšie, oveľa väčšia trpezlivosť však prináša - huby.

Do lesa môžete chodiť nielen hneď po daždi, no i v daždi: uvidíte celý proces, ktorý napokon vedie k vytúženému cieľu: k dozretiu krásnych plodníc húb. A neprepasiete najvhodnejší okamih zberu, alebo vás aspoň nik nepredbehne.