Čítanie na pokračovanie

NEBEZPEČNÉ STRETNUTIE

Už som sa zmienil, že hubár nechodí po frekventovaných turistických trasách, skôr po najpanenskejších lesných zákutiach, kde ešte návštevníci lesa nepošliapali podhubie a kam sotva vkročia aj sviatoční hubári, hoci neraz práve pred nimi nie je uchránený ani najzapadlejší kút lesa: ak už idú na huby, ich cieľom je oholiť les. Našťastie, huby rastú aj na takých miestach, na ktorých by to taký amatér najmenej predpokladal.

Od turistických trás sa sťahujú čo najďalej aj obyvatelia lesa, vysoká, čierna aj iná zverina, aspoň po väčšiu časť roka. V čase párenia však les oživne pobehúvaním zvere tak, že sa mi neraz taký rozbujdošený jeleň ledva vyhol, kamsi trieliac lesom. Pravda, aj ja som raz, zaslepený vášňou (pravda, hubárskou) v horách za Polomkou takmer spadol do medvedieho brlohu (jeho majiteľ bol, našťastie, tiež kdesi na love, inak by som tieto riadky sotva písal). Príjemné však bývajú stretnutia s lesnými obyvateľmi skoro ráno, tesne po svitaní, keď sa dvíha para z orosených lúk, je bezvetrie a lesné vône sú také ostré, že váš pach hneď nezaregistrujú ani skúsené nozdry srnca, jeleňa či iných krásavcov, napríklad toho bobra, ktorý putoval horami za Jabloňovým od polovyschnutého potoka.

Vtedy sa k vám môže zatúlať aj neskúsené sŕňa, aké raz zvedavo ku mne prišlo, skúmajúc toho tvora, ktorý zmeravel, keď sa pár metrov od jeho vychodenej prti prudko, až sa zaprášilo, zastavila veľká mať-srna a vzápätí splašene odbehla. Žiadalo sa mi pohladiť po zvedavej hlávke to malé stvorenie, neskúsené a preto dôverčivé... Ibaže som sa, našťastie, zháčil: už by ho mater neprijala, cítiac na ňom ľudský pach.

Poľovníci, lesníci, ale i hubári majú isto pestrejšie zážitky a príhody s lesnou zverou. Ja, hoci poznám mnohé jej prechodné i trvalé ležoviská, osobitne ju nevyhľadávam. Nerád ruším. No Pritrafí sa...

...Vybrali sme sa s Jankom Tužinským na huby. Rád s ním chodím na huby je vytrvalý, má schopnosť objavovať nové terény, uplatňuje pri hubačke fantáziu a potom, už po hubačke, dá sa s nim v krčmičke prijemne rozprávať, ba i sporiť... Teda vybrali sme sa na huby do kopcov neďaleko Lozorna. Medzi dvoma vŕškami je tam jedna roklina, ktorú za veky vymlel dnes už iba po dažďoch sa zjavujúci potôčik. V nej, vedel som, bývajú diviak)' raz ich odtiaľ piatich vyduril jazvečík Maxo Saňa Halvoníka, keď bol ešte chlap a chodil na huby... nuž, nie Maxo, ale Šaňo...

Uvažovali sme, ktorou stranou sa popri rokline vydáme do vŕšku napravo rástli dubáky i kozáky, naľavo tiež. Sprava sme to mali prechodenejšie, zľava bolo väčšie riziko, ale menej známy terén lákavejší, nuž sme vykročili. Ľavou, ako vždy.

Roklina bola porastená mladinou, húštím briežok, mladej hrabiny a ešte kadečoho, čo tam zalietlo. Stúpali sme popri nej. Húb bolo pomenej, mlčky sme sa sústreďovali na skúmanie terénu.

Odrazu v húští rokliny čosi zašuchotalo, vetvy sa zachveli a...
To je srna! ticho som povedal Jankovi Tužinskému, ktorý, ako ja, zastal také tri kroky za mnou.

Všetko sa odohralo v priebehu sekundy.

Vo vzdialenosti piatich hubárskych palíc od nás sa húštie prudko rozhrnulo a priamo na nás sa vyrútil vyplašený statný diviacky kanec.

Janko za mnou čosi zvolal a v okamihu sa postavil za kmeň útleho hrabu, iný tam nebol, a ten by veru diviak v tej rýchlosti vyvrátil akoby nič. Ja som zoči-voči tej rútiacej sa mase zastal a, čo je v takej situácii čudné, pocítil som zvedavosť a záujem. Hľadel som diviakovi do malých očiek a v zlomku sekundy som v nich zbadal čosi čudné: pôvodný strach a zúrivosť po tom, Čo sa aj on pozrel do mojich očí, vystriedalo v nich čosi ako priateľské porozumenie, ba priam vzájomná sympatia. To všetko sa odohralo bleskovo, hoci v pocite sa to odohralo ako v spomalenom filme...

Vzápätí diviak o máličko zmenil smer, len tak, aby do nás nevrazil, a tá masa sa okolo mňa prehnala takmer na dosah ruky... Ešte chvíľu sa chvela lesná podstielka pod jeho dupotom keď v plnom trysku zmizol v lese...

Ktovie čo z druhej strany rokliny diviaka vyplašilo, možno nejaký iný hubár, ale musím povedať, že voči nám sa zachoval férovo...