Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik pravý

Lactarius deliciosus (L.) Gray
ryzec pravý

Výborná jedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 40-110 (200) mm, celkovo veľmi tvarovo variabilný, z počiatku klenutý s podvinutým okrajom a jemne vtlačeným stredom, potom plochý (v strede vtlačený) až preliačený, okraj zostáva podvinutý alebo sa vyrovnáva (niekedy býva aj nepravidelný, zvlnený), mäsitý, pevný. Povrch akoby nerovný, za sucha matný, za vlhka klzký, škvrnitý (nepravidelný tvar škvŕn) alebo s kruhovými zónami (tie sú formované zoskupovaním týchto škvŕn), pričom toto zónovanie je vo farbách tmavo oranžovej až hnedo oranžovej na krémovo oranžovom až svetlo okrovo oranžovom podklade, často sú na klobúku vidieť zelené (šedasto zelené) škvrny (hlavne pri starých plodniciach, alebo na miestach, ktoré sú poškodené).

Plodná časť:

Lupene pripojené až mierne zbiehavé, husté, tenké, vysoké 3-7 mm, pružné, pri hlúbiku dosť rozvidlené, prestriedané lupienkami, za mlada krémovo oranžové (žlto oranžové), neskôr oranžové s bledo krémovým ostrím, na poranených miestach sa sfarbujú šedasto zeleno.

Hlúbik:

Hlúbik pomerne krátky, zavalitý, pevný ale krehký, valcovitý ale častejšie smerom k báze zužujíci, plný ale čoskoro dutý, oinovatený alebo akoby jemne plstnatý, suchý, oranžovo škvrnitý (nepravidelný tvar a veľkosť škvŕn) na belavo alebo svetlo oranžovom podklade, niekedy na poranených miestach zelenie. Vrch hlúbika máva výraznú bielu (belavú) zónu.

Dužina:

Dužina belavá, ale pod pokožkou klobúka, po okrajoch hlúbika a nad lupeňmi tmavo oranžová. Oranžové miesta v dužine sa postupne pomaly sfarbujú na okrovo oranžovo a po niekoľkých hodinách na šedasto zeleno. Vôňa príjemná, jemne sladkasto korenisto ovocná, chuť dužiny mierna, neskôr jemne korenistá (bylinková), po dlhom žuvaní môže byť jemne horkastá. Mlieko nehojné (nekvapká), svetlo oranžové (alebo červenkasto oranžové), mení sa iba veľmi pomaly (po 1-2 hodinách) na slabo zelenkasto, chuť mlieka mierna.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je smotanovokrémový s ružovkastým odtieňom.

Ľudové názvy:

rýdzik, hrýdzik, rydzak, rydz, ryndzik, ryžik, krvávka, borúvka, podbúrka

Výskyt:

Lactarius deliciosus sa viaže na borovicu (Pinus sp.), ale aj na borievku obyčajnú (Juniperus communis), rastie skupinovo na suchých, aj vlhkých, skôr neutrálnych až vápenatých pôdach až do horského pásma. Lactarius deliciosus je všeobecne rozšírený druh , ale je menej častý ako jeho ,,príbuzný“ Lactarius deterrimus, ktorý sa viaže na smrek (Picea sp.).
Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to výborná jedlá huba, vhodná najmä na nakladanie do octu, lebo má jemne korenistú chuť a je chrumkavá. Aj jedlá pripravené z čerstvých plodníc sú chutné. Na sušenie nie je vhodná, keďže sušením stráca svoju cennú chuť a vôňu.

Podobné druhy:

Lactraius deliciosus patrí do skupiny rýdzikov s oranžovým mliekom (sekcia Dapetes, podsekcia Deliciosini – L semisanguifluus, Lactarius deliciosus, Lactarius quieticolor, Lactarius fennoscandicus, Lactarius salmonicolor, Lactarius deterrimus). Je charakteristický svojou viacmenej oranžovou farbou klobúka, ktorý je zónovaný (škvrny, kruhy), krátkym a oranžovo škvrnitým hlúbikom, jasne oranžovým mliekom, ktoré zostáva oranžové po dlhší čas (mení sa až po niekoľkých hodinách), a v neposlednom rade svojou viazanosťou na borovicu (Pinus sp.). Tento druh bol mnohými mykológmi popísaný vo viacerých formách, ktoré môžu mať aj rýchlejšie červenejúce mlieko.
Na tomto mieste by som spomenul Lactarius pinicola Smotl. ex Z. Schaef. (rýdzik sosnový), ktorý je však podľa väčšiny autorít uvádzaný ako synonymum pre Lactarius deliciosus. Je možné ho považovať za varietu k Lactarius deliciosus (Lactarius deliciosus var. pinicola), ale rozlišovanie je dosť zložité. Tieto rýdziky sú totiž mikroskopicky zhodné, podľa pôvodného popisu by mal mať Lactarius pinicola výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) klobúk aj hlúbik, mlieko mrkvovo oranžové, ale po čase jemne zelenkasté (medenkové). Lupene po poranení iba jemne zelenkasté (medenkové). Z uvedeného je zrejmé, že ich rozlišovanie iba na základe počtu škvŕn, prípadne podľa rýchlosti zozelenenia lupeňov po ich poškodení, nie je jednoznačným rozlišovacím znakom, ktorý by odôvodňoval ich samostatné postavenie.
Veľmi podobný druh predstavuje Lactarius deterrimus, ktorý sa však viaže na smrek (Picea sp.), jeho klobúk je často zelenkasto škvrnitý (tónovaný) už aj pri mladých plodniciach, nie je tak zónovaný - kruhovaný (resp. iba nevýrazne pri okraji klobúka) a jeho hlúbik nie je vo všeobecnosti tak škvrnitý. Jeho mlieko sa mení z mrkvovo oranžového na tmavo vínovo červené po 30 - 60 minútach.
Pod borovicami môžeme nájsť aj Lactarius quieticolor, ktorý má taktiež oranžové mlieko, ale jeho klobúk pripomína Lactarius quietus, je sfarbený viac šedo hnedo, oranžovo hnedo (môže byť aj fialový nádych), zónovanie je tmavšie, plodnice sú menšie (priemer klobúka do 60 (100) mm), hlúbik má bez alebo iba málo škvrnitý, mlieko má horkú chuť, rastie v nižších polohách.
Na borovicu sa viaže aj Lactarius semisanguifluus, farba klobúka skôr oranžovo zelená, ale staršie plodnice sa sfarbujú celkom medenkovo zeleno, zónovanie je viac na okraji klobúka, jeho mlieko je najskôr oranžové, ale už po 5-10 minútach sa mení na vínovo červeno.
Spomeniem aj Lactarius sanguifluus, ktorý sa vyskytuje v teplých oblastiach, skôr nížiny, viaže sa na borovicu, no okrem iných odlišností, je jeho mlieko ihneď od začiatku sfarbené vínovo červeno.
Oranžovo sfarbené mlieko má aj Lactarius salmonicolor, ktorý sa však viaže na jedľu (Abies sp.), jeho klobúk nemá zelené ani červené tóny (iba výnimočne má škvrnky sfarbené na zelenkasto), je viacmenej oranžový, jeho mlieko je oranžové, ale sfarbuje sa po cca 10 minútach na vínovo červeno, nie zeleno.
Lactarius fennoscandicus je pomerne malý rýdzik z tejto skupiny (30-80 mm priemer klobúka), vyskytuje sa v Škandinávií, viaže sa na smrek (Picea sp.). Jeho klobúk je výrazne kruhovaný (škvrnito kruhovaný) s fialovo šedými (aj hnedo zelenými) tónmi.
Nakoniec uvediem Lactarius porninsis, ktorý sa viaže na smrekovec (Larix sp.), sfarený je viacmenej oranžovo (tóny žlté, okrové, hnedasté). Pri pohľade na klobúk môže niekedy pripomínať Lactarius deliciosus. Dôležitým znakom v porovnaní s vyššie uvedenými druhmi je jeho biele, nemenné, mlieko.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus deliciosus L., Sp. pl. 2: 1172 (1753)
Agaricus deliciosus L., Sp. pl. 2: 1172 (1753) var. deliciosus
Agaricus deliciosus var. lamelliporus Barla, Champ. Prov. Nice: 35 (1859)
Galorrheus deliciosus (L.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 126 (1871)
Lactarius deliciosus (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821) f. deliciosus
Lactarius deliciosus f. laeticolor S. Imai, Bot. Mag., Tokyo 49: 607 (1935)
Lactarius deliciosus f. rubescens J.Aug. Schmitt, Z. Pilzk. 39: 238 (1974) [1973]
Lactarius deliciosus f. virescens S. Imai, Bot. Mag., Tokyo 49: 607 (1935)
Lactarius deliciosus var. abietinus Smotl., Atlas hub jedlých a nejedlýck [Atlas of edible and inedible fungi]: 219 (1947)
Lactarius deliciosus var. aeruginosus E. Bommer & M. Rousseau, Bull. Soc. R. Bot. Belg. 18: 94 (1879)
Lactarius deliciosus var. areolatus A.H. Sm., Brittonia 12: 135 (1960)
Lactarius deliciosus var. atrovirens J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris): 217 (1976)
Lactarius deliciosus (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821) var. deliciosus
Lactarius deliciosus var. indigoides Kavina, Schweiz. Z. Pilzk. 48(9): 139 (1970)
Lactarius deliciosus var. japonicus Kawam., Icones of Japanese fungi 3: 342 (1954)
Lactarius deliciosus var. ladaniferae Tejedor & Basso, Butlletí, Societat Micològica Valenciana 9: 90 (2004)
Lactarius deliciosus var. lamelliporus (Barla) Sacc., Syll. fung. (Abellini) 5: 438 (1887)
Lactarius deliciosus var. lateritius J. Blum ex J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris): 216 (1976)
Lactarius deliciosus var. olivaceosordidus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 95 (1979)
Lactarius deliciosus var. piceae Vassilkov [as 'picei'], Compl. Fl. Champ. Supér. Maroc: 60 (1948)
Lactarius deliciosus var. piceus Smotl., Atlas hub jedlých a nejedlýck [Atlas of edible and inedible fungi]: 218-219 (1947)
Lactarius deliciosus var. pini Vassilkov, Compl. Fl. Champ. Supér. Maroc: 60 (1948)
Lactarius deliciosus var. pinicola Smotl., Atlas hub jedlých a nejedlýck [Atlas of edible and inedible fungi]: 219 (1947)
Lactarius deliciosus var. tenuis Naveau, Natuurw. Tijdschr. 5: 70 (1923)
Lactarius deliciosus var. violascens Ces. & De Not., Comm. Soc. crittog. Ital. 1(4): 174 (1863)
Lactarius japonicus (Kawam.) Lj.N. Vassiljeva, Agarikowie sjljapotsjnie gribi (por. Agaricales) primorskogo kraja [Die Blätterpilze und Röhrlinge (Agaricales) von Primorsky Region] (Leningrad): 302 (1973)
Lactarius laeticolor (S. Imai) Imazeki ex Hongo, Acta phytotax. geobot., Kyoto 18: 139 (1960)
Lactifluus deliciosus (L.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (20. 11. 2013)
Zmeny vykonali: Slavo Židek (10. 09. 2013), Paľo ° (02. 01. 2012), Ing. Milan Zelenay (27. 07. 2006), Mgr. Roland Baranovič (31. 05. 2002)