Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik smrekový

Lactarius deterrimus Gröger
ryzec smrkový

Výborná jedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 40-90 (110) mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr sa vyrovnáva a nakoniec býva až viacmenej lievikovitý. Stred klobúka často už v mladosti mierne vtlačený a okraj klobúka jemne podvinutý, potom nadol ohnutý a neskôr sa vyrovnáva. Povrch klobúka môže byť pravidelný alebo zvlnený (rôzne hrboľatý), pokožka je hladká, za vlhka klzká (lepkavá, mastná) a lesklá, za sucha akoby pokrytá jemnou glazúrou. Smerom k okraju klobúka je niekedy jemne zónovaný v trochu tmavšej farbe ako okolie (kruhy alebo škvrny). Farba dosť variabilná, svetlo oranžová, žltkasto oranžová, mäsovo červenkasto oranžová až hnedo oranžová, pričom vekom, poranením alebo po mrazoch sa objavujú zelené odtiene (tie možno niekedy vidieť v strede klobúka aj u mladých plodníc, občas sú dokonca celé plodnice takto sfarbené), niekedy modro zelené.

Plodná časť:

Lupene pripojené až mierne zbiehavé, husté, krehké, tenké, vysoké 2,5-4,5 mm, často rozvidlené, husto prestriedané lupienkami. Farba oranžová, oranžovo žltkastá, často s ružovým nádychom, niekedy sa objavia zelené škvrny, pričom po poškodení sa sfarbujú zeleno červenkasto černasto.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, často smerom k báze mierne rozšírený, 20-50 x 7-15 mm, povrch suchý, hladký alebo hrboľkatý, bez výrazných škvŕn (ďubiek) – ak sa objavia, nie sú početné. Hlúbik je najprv plný, no veľmi skoro sa stáva dutý, krehký. Farba oranžová, oranžovo žltkastá, na vrchu je svetlejší a v zóne pod lupeňmi často s výraznou bielou zónou. Po poškodení sa farbí na zeleno šedo.

Dužina:

Dužina stredne tuhá, v hlúbiku vatovitá, potom hlúbik s dutinou, farba na reze v strede klobúka a hlúbika belavá, pod pokožkou klobúka zelenkastá, v mieste nad lupeňmi krémovo oranžová, v mieste pripojenia lupeňov a v okrajových častiach hlúbika oranžová, neskôr sa pomaly (30-60 min.) sfarbuje na vínovo červenkasto, potom až zelenkasto šedo. Vôňa ťažko opísateľná, ovocno gumová (alebo skôr ako mrkva), chuť dužiny mierna, potom horkastá, môže byť nepríjemná (nie je ale štipľavá). Mlieko oranžové (mrkvové), skôr nehojné, v priebehu 25-40 minút sa mení na oranžovo červené až vínovo červené, neskôr bledne a je zelenkasté. Chuť mlieka mierna až horkastá (mierne korenistá).

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je bledo ružovo okrový.

Výskyt:

Lactarius deterrimus rastie pomerne hojne, skupinovo v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, viaže sa výlučne na smrek (Picea sp.). Nájdeme ho často v tráve, machu, a inom bylinnom poraste v blízkosti mladých smrekov. Vyskytuje sa najviac v horských oblastiach (podhorské a horské pásmo).

Podobné druhy:

Lactarius deterrimus patrí do skupiny rýdzikov s oranžovým mliekom (sekcia Dapetes, podsekcia Deliciosini – L semisanguifluus, Lactarius deliciosus, Lactarius quieticolor, Lactarius fennoscandicus, Lactarius salmonicolor, Lactarius deterrimus). Zámena je možná za niektoré druhy z jeho podsekcie, najmä Lactarius deliciosus a Lactarius salmonicolor.
Lactarius deliciosus je charakteristický svojou viacmenej oranžovou farbou klobúka, ktorý je výraznejšie zónovaný (škvrny, kruhy), krátkym a oranžovo škvrnitým hlúbikom na belavom, svetlo oranžovom podklade (škvrny sú výrazné), jasne oranžovým mliekom, ktoré zostáva oranžové po dlhší čas (mení sa až po niekoľkých hodinách), chuť mlieka je mierna, príjemná (teda nie horká), a v neposlednom rade svojou viazanosťou na borovicu (Pinus sp.).
Lactarius salmonicolor je charakteristický svojím lososovým až oranžovým sfarbením avšak bez zelených tónov. Dokonca ani staré plodnice na poranených miestach vo všeobecnosti nezelenejú, max. majú niekoľko zelených škvrniek (na rozdiel od Lactarius deterrimus, ktorý má zelené tóny často a Lactarius deliciosus, kde je tento znak viditeľný hlavne na lupeňoch po poranení). Ďalším rozpoznávacím znakom je hlúbik so škvrnami (Lactarius deterrimus škvrny zväčša nemá). Viaže sa na jedľu (Abies alba).
Pod borovicami (Pinus sp.) môžeme nájsť aj Lactarius quieticolor, ktorý má taktiež oranžové mlieko, ale jeho klobúk pripomína Lactarius quietus, je sfarbený viac šedo hnedo, oranžovo hnedo (môže byť aj fialový nádych), zónovanie je tmavšie, hlúbik má bez alebo iba málo škvrnitý, mlieko má horkú chuť, rastie v nižších polohách.
Na borovicu (Pinus sp.)sa viaže aj Lactarius semisanguifluus, farba klobúka skôr oranžovo zelená, ale staršie plodnice sa sfarbujú celkom medenkovo zeleno, zónovanie je hlavne na okraji klobúka, jeho mlieko je najskôr oranžové, ale už po 5-6 (10) minútach sa mení na vínovo červeno.
Spomeniem aj Lactarius sanguifluus, ktorý sa vyskytuje v teplých oblastiach, skôr nížiny, viaže sa na borovicu (Pinus sp.), no okrem iných odlišností, je jeho mlieko ihneď od začiatku sfarbené vínovo červeno.
zeleno.
Lactarius fennoscandicus sa vyskytuje v Škandinávií, viaže sa na smrek (Picea sp.). Jeho klobúk je oveľa výraznejšie kruhovaný (škvrnito kruhovaný) s fialovo šedými (aj hnedo zelenými) tónmi.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Synonymum:

Lactarius deliciosus var. deterrimus (Gröger) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 94 (1979)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (16. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Mgr. Roland Baranovič (11. 12. 2013), Paľo ° (02. 01. 2012)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.





rydzik smrekovy
rydzik smrekovy
Lactarius deterrimus
Vladimír Beňadik (serpico)

Ext. zdroje

STK
Dr. Stefan Kaschabek Pilz-Galerie


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia