Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik dubový

Lactarius quietus (Fr.) Fr.
ryzec dubový

Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 25-70 (100) mm, spočiatku klenutý (plocho klenutý), neskôr plochý s vtlačeným stredom, nakoniec niekedy mierne preliačený. Povrch klobúka hladký až akoby hrboľkatý, za sucha svetlo škoricový s tmavším stredom, matný, niekedy so vzhľadom akoby zamatovým, u starších plodníc môže byť trochu zvráskavený (šupinkatý), za vlhka červeno hnedý s fialovým nádychom. Zónovanie v podobe kruhov (alebo aj malých škvŕn) väčšinou zreteľné, tmavšej farby ako zvyšok klobúka. Za sucha, pri vyblednutej plodnici, nemusí byť zónovanie veľmi výrazné. Okraj klobúka podvinutý, najmä u mladých plodníc, neskôr sa vyrovnáva, okraj je jemne zamatový alebo lysý, pri jeho vyrovnaní môže byť jemne ryhovaný a svetlejší ako zvyšok klobúka.

Plodná časť:

Lupene pripojené až mierne zbiehavé, pomerne husté, tenké, vysoké 3-5 mm, skôr pružné, prestriedané lupienkami s rôznymi dĺžkami, niektoré rozvidlené, najskôr belavé (krémové), potom svetlo ružovo hnedé, okrovo ružové, po poranení a starnutím až hrdzavé.

Hlúbik:

Hlúbik rozlične tvarovaný, valcovitý, alebo zužujúci sa smerom k báze, často zakrivený a akoby postláčaný, niekedy aj krátky a pomerne hrubý, ale vo všeobecnosti (teda častejšie) dlhší ako priemer klobúka, rozmery 40-55 (70) x 5-15 mm, hladký, suchý, často bielo oinovatený po celej dĺžke, viacmenej plný, dosť krehký, neskôr môže byť špongiovitý alebo dutý, bez škvŕn, sfarbený za mlada svetlo ružovo hnedo, neskôr vínovo červeno hnedo v spodnej časti, na vrchu zvyčajne svetlejší, smerom k báze postupne tmavne až do tmavo tehlovej, hnedej farby.

Dužina:

Dužina pomerne mäkká, ale pružná (kompaktná), farba belavá v klobúku, v hlúbiku skôr krémová, krémovo okrová, smerom k báze hlúbika až fialovo hnedá. Chuť dužiny mierna, neskôr (po dlhšom žuvaní) môže byť trochu nepríjemná (zvieravá). Vôňa býva u mladých plodníc väčšinou menej výrazná, ale neskôr sa stáva charakteristickou, nasladlou, pripomínajúcou zápach po plošticiach (ako sa uvádza vo väčšine zdrojov). Mne osobne nie je nepríjemná, pripomína mi skôr potuchnutú a vlhkú pivnicu, alebo nejaký syr. Táto vôňa, resp. zápach sa zvýrazňuje pri zasychaní plodnice. Mnoho autorov pri určovaní rýdzikov na túto vôňu odkazuje aj pri iných druhoch, preto si ju treba navoňať a zapamätať. Mlieko väčšinou hojné, ale čoskoro sa stráca (suché počasie, staršie plodnice), biele, vodnato biele až belavo žltkasté, zasychá na svetlo zelenkasto žlto, mierne, po dlhšej dobe môže mať dochuť trochu horkú, ale nie štipľavú (nikdy nie výrazne štipľavú).

Výskyt:

Lactarius quietus je veľmi častý druh listnatých a zmiešaných lesov s prítomnosťou duba (Quercus sp.), na ktorý je viazaný. Vyskytuje sa väčšinou skupinovo až do podhorských oblastí.

Podobné druhy:

Lactarius quietus je charakteristický svojimi relatívne robustnými plodnicami, hnedo červeným zónovaným klobúkom, jeho typickou vôňou (zápachom) a viazanosťou na dub (Quercus sp.).
Lactarius fraxineus má pokožku klobúka lesklú a lepkavú (klzkú), štipľavú chuť, klobúk výraznejšie lievikovitý (aj mladé plodnice majú viac vtlačený stred), mlieko izolované biele, nemenné, ale na lupeňoch zasychá na šedo zelenkasto. Viaže sa na jaseň (Fraxinus sp.), ale boli nálezy aj spod iných listnatých stromov, na vlhkých miestach, skôr na ílovito vápencových podložiach.
Lactarius serifluus sa môže vyskytnúť v podobnom biotope (dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), ...), má taktiež za čerstva výraznú vôňu (zápach) po plošticiach (výraznejšiu ako Lactarius quietus), pri zasychaní táto vôňa (zápach) slabne, má okrovo hnedý až červeno hnedý a nezónovaný klobúk, mlieko má vodnato biele, a jeho plodnice sú menšie (subtílnejšie).
Z iných druhov, ktoré sa viažu aj na dub (Quercus sp.) spomeniem Lactarius azonites, ktorý má, okrem iných odlišností, na reze v priebehu 1-4 minút ružovejúcu (ružovo oranžovú) dužinu, časom ešte tmavne na tmavo ružovo tehlovú, jeho vôňa je príjemná ovocná.
Lactarius chrysorrheus má okrem iného, žltnúce mlieko, ktoré aj dužinu zafarbuje na sírovo žlto.
Lactarius decipiens, ktorý sa môže vyskytnúť v rovnakom biotope, no jeho mlieko je horké, neskôr štipľavé, mení sa pomerne rýchlo (v priebehu 1-4 minút) z bieleho na žltkasté aj po jeho izolovaní na papier, vôňu má pelargóniovú a chuť dužiny je horká, po chvíli štipľavá.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
osobné poznatky

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus quietus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 69 (1821)
Galorrheus quietus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 126 (1871)
Lactarius quietus var. incanus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 478 (1979)
Lactarius quietus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 343 (1838) [1836-1838] var. quietus
Lactarius quietus var. unicolor Fr., Monogr. Hymenomyc. Suec. (Upsaliae) 2(2): 170 (1863)
Lactifluus quietus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)