Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik vodnatý

Lactarius serifluus (DC.) Fr.
ryzec syrovátkový

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 25-50 mm (až 90 mm pri pôvodne samostatne rozlišovanom L. subumbonatus), v úplnej mladosti plocho klenutý, čoskoro viacmenej preliačený až lievikovitý, často zvlnený a s malým hrboľom, okraj na začiatku jemne podvinutý, neskôr často zvlnený, jemne ryhovaný a vrúbkovaný (hlavne staré plodnice) alebo hladký. Pri pôvodne rozlišovanom L. subumbonatus môže byť okraj klobúka v dospelosti aj výrazne hrubo (široko) drážkovaný, zvlnený a pokožka výraznejšie zvrásnená. Povrch suchý, hladký až akoby radiálne zvrásnený (alebo hrboľkatý) v strede klobúka. Farba oranžovo hnedá až červenkasto hnedá, smerom k okraju až žltkasto hnedá, niekedy s čierno hnedými (alebo šedo zelenkastými) škvrnkami, hlavne v strede, inak nezónovaný. Pri pôvodne rozlišovanom L. subumbonatus je farba výrazne tmavšia (tmavo červeno hnedá až hnedo čierna).

Plodná časť:

Lupene jemne zbiehavé až zbiehavé, pomerne husté, vysoké 2,5 – 3,5 mm, niektoré rozvidlené, prestriedané lupienkami, svetlo oranžovo hnedé až červenkasto hnedé, vekom tmavnú.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý (alebo smerom k báze zužujúci) až akoby jemne stlačený a nepravidelný, povrch najskôr jemne zamatový, potom až vráskavý (žilkovaný). Farba smotanovo hnedá, neskôr sa sfarbuje vo farbe klobúka (oranžovo hnedá), ale skôr svetlejšie, často máva pod lupeňmi svetlejšiu belavo krémovú zónu, na báze býva často belavo plstnatý.

Dužina:

Dužina krémovo okrová s červenkastým nádychom a to v celom reze (jednoliata farba), skôr mäkká, v hlúbiku časom s dutinou. Vôňa za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako Lactarius quietus), pri vysušení slabne a voní skôr ako Maggi korenie (podľa niektorých autorov), avšak nie intenzívne. Niekedy po vysušení vôňu skoro stráca. Pri pôvodne rozlišovanom L. subumbonatus je vôňa po vysušení, ale aj pri náleze už trochu obsachnutých plodníc, pomerne výrazná (ako Maggi korenie). Chuť dužiny mierna, aromatická, ale nie horká ani štipľavá. Mlieko relatívne hojné iba vo vlhkom období, inak je skôr nehojné, farba vodnaté (vodnato biele), nemenné (aj izolované skoro priehľadné, iba na okraji zaschnutej zóny biele kontúry), chuť mierna.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je bledookrový (žltkastý).

Výskyt:

Lactarius serifluus je pomerne vzácny druh, rastie jednotlivo alebo v skupinkách v listnatých lesoch, viaže sa hlavne na dub (Quercus sp.), ale aj na buk (Fagus sp.), hrab (Carpinus sp.), gaštan (Castanea sp.), prípadne iné listnaté stromy. Nájdeme ho najskôr v nižšie položených oblastiach (do 700 m.n.m.), na neutrálnych pôdach, skôr vlhkých miestach s bohatým bylinným podrastom. Pôvodne rozlišovaný Lactarius subumbonatus sa viaže na listnaté stromy (najmä dub (Quercus sp)), preferuje pôdy bohaté na živiny, výskyt často na okrajoch ciest a lesov.

Podobné druhy:

Lactarius serifluus je charakteristický svojou veľmi výraznou vôňou, nezónovaným klobúkom a vodnatým (vodnato bielym) mliekom. Podobnosť vykazuje Lactarius camphoratus rastúci väčšinou pod ihličnatými stromami, ktorý býva vo všeobecnosti tmavšie a matnejšie sfarbený a jeho vôňa (za čertva viac či menej výrazne nasladlá, alebo plošticová) je však výrazne aromatický pri zasychaní plodnice, kedy voní po Maggi korení, dokonca ešte výraznejšie ako Lactarius serifluus (subumbonatus).

Poznámka / Zaujímavosti:

!!! Podľa nových teórií a názorov niektorých autorít (A. Verbeken, J Vesterholt - Funga Nordica, vol. 2, 2008 (2012); K. Kalamees -Riisikad, The genus Lactarius in Estonia, 2011; G. Kibby - British Milkcaps : Lactarius & Lactifluus, 2014) je zaradený ako synonymum k Lactarius serifluus (DC.) Fr. aj Lactarius subumbonatus Lindgr..!!!

Prikláňam sa k názoru, že Lactarius serifluus a Lactarius subumbonatus sú jeden druh. Existujú medzi nimi malé makroskopické odlišnosti, ktoré však nie sú tak výrazné, aby išlo o dva samostatné druhy. Ich rozdiely (na základe ktorých boli v minulosti rozlišované) nie sú vždy, za každých podmienok také stále, že by sa nedali subsumovať pod variabilitu jedného druhu. Mikroskopicky sú taktiež extrémne podobné až identické, nedá sa povedať, že by existoval nejaký zásadný rozlišovací mikroznak, či už berieme do úvahy ornamentiku výtrusov, veľkosť a tvar paracystíd, alebo charakter pileipellis.

Uvediem stručnú charakteristiku Lactarius subumbonatus aj s pohľadom na makroznaky, ktorými sa pôvodne odlišoval od Lactarius serifluus.
Lactarius subumbonatus sa vyznačuje vodnato bielym mliekom, ktoré zasychá úplne priesvitno (aj izolované), svojou za čerstva viac-menej výraznou plošticovou (ako Lactarius quietus) vôňou, ktorá sa zmení pri zasychaní (vysušení) plodnice na vôňu po korení Maggi, viaže sa na listnaté stromy (najmä dub (Quercus sp)), preferuje pôdy bohaté na živiny, výskyt často na okrajoch ciest a lesov. Niekedy pri náleze obschnutých plodníc je táto Maggi vôňa cítiť už aj po odtrhnutí plodnice. V rovnakom biotope a s takými istými makroznakmi (vôňa za čerstva a pri vysušení, farba mlieka) je možné nájsť Lactarius serifluus. Ten však tvorí v dospelosti menšie plodnice (do 40-50 mm) a má bledšie sfarbený klobúk, ktorý nie je v dospelosti na okraji tak výrazne hrubo (široko) drážkovaný, zvlnený a zvrásnený ako Lactarius subumbonatus, kde je tento znak často viditeľný. Lactarius subumbonatus dosahuje o niečo väčšie rozmery (do 80-90 mm). Lactarius serifluus vonia po vysušení o niečo menej intenzívne (alebo vôňu stráca), ale tento znak nie je smerodatný, nakoľko v danom čase zväčša nemáme na porovnanie oba ,,druhy".

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus serifluus DC., in de Candolle & Lamarck, Fl. franç., Edn 3 (Paris) 5/6: 45 (1815)
Galorrheus serifluus (DC.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 128 (1871)
Lactarius camphoratus var. serifluus (DC.) Barbier, Bull. Soc. mycol. Fr. 17: 50 (1901)

Lactifluus serifluus (DC.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)