Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik gáfrový

Lactarius camphoratus (Bull.) Fr.
ryzec kafrový

Nejedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk býva s priemerom 25 – 45 (50) mm, klenutý až plochý, neskôr môže byť mierne preliačený, často má malý, ostrý, stredový hrboľ, nie je zónovaný. Povrch je hladký až jemne hrboľkatý, matný, sfarbený tmavo tehlovo červeno až oranžovo hnedo (môže byť viditeľný fialový nádych), neskôr (hlavne za sucha) od okraja bledne (to je práve vidno na fotke), ale stred klobúka je vždy tmavší. Okraj dlho podvinutý, vekom sa stáva jemne zvrásnený. OBR 422918

Plodná časť:

Lupene stredne husté, stredne vysoké, široko pripojené, niektoré rozvidlené, krémové až červenkasto hnedé, v dospelosti môžu byť od výtrusov bielo poprášené.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, pomerne tenký (25-80 mm x 3-10 mm), v dospelosti dutý, často tmavší ako klobúk, hnedý až šedo červeno (rúžovkasto) hnedý (za mlada bielo oinovatený), neskôr lysý, na vrchu bledší, na báze tmavší.

Dužina:

Dužina béžová s červenkastým nádychom až tehlovo červená, pod pokožkou klobúka tmavo červeno hnedá, chuť nevýrazná, vôňa za čerstva taktiež nevýrazná (sladkastá, plošticová, ako L. quetus), avšak pri sušení sa výrazne mení a voní po Maggi korení, pričom táto vôňa dlho pretrváva. Mlieko je vodnato biele, nemenné aj po izolovaní, mierne (niekedy po chvíli jemne zvieravé, horké).

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je smotanovožltkastý.

Výskyt:

Lactarius camphoratus rastie skupinovo v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch najmä v podhorských a horských oblastiach, väčšinou na viacmenej kyslom podloží. Viaže sa na smrek (Picea sp.), ale i na iné ihličnaté stromy, no môže sa vyskytnúť aj pod bukom (Fagus sp.). Ako substrát preferuje veľmi vlhké miesta, ale vyskytne sa aj v suchšom prostredí.

Význam:

Je jedlý, ale má iba podradnú chuťovú kvalitu.

Podobné druhy:

Hlavným dvojníkom je Lactarius rostratus. Má zväčša živšie farby klobúka viac v oranžových tónoch, okraj klobúka báva často vrúbkovaný, či jemne ryhovaný, povrch klobúka +- výrazne hrboľkatý, zvrásnený, vôňa je odlišná, aj keď niekedy môže byť podobná, tiež je výrazná, mikroskopicky sú tam jasné rozdiely v ornamentike výtrusov, tvare a početnosti cystíd. Lactarius rostratus sa viaže primárne na buk, ale nie je vylúčený ani nález napr. v zmiešanom poraste (jedľa, smrek, buk). Zámena je možná za Lactarius rufus, ktorý rastie v rovnakom biotope, avšak má výraznú štipľavú chuť dužiny aj mlieka. Podobnosť plodníc aj biotopu môže byť aj s Lactarius badiosanguineus, ten má chuť mlieka tiež miernu (mierne horkú), ale na reze je dužina žltkastá po rozkrojení. Od týchto dvoch druhov sa Lactarius camphoratus ľahko odlíši podľa svojej špecifickej vône pri zasychaní. Lactarius serifluus je taktiež podobný druh, viaže sa však na listnaté stromy, najmä dub (Quercus sp.) a buk (Fagus sp.), a má vo všeobecnosti svetlejší hlúbik a inú vôňu (nevoní za čerstva po Maggi korení, pri vysušení však áno). Podobnosť v niektorých znakoch vykazuje aj Lactarius subumbonatus, ten sa viaže na dub (Quercus sp.) ako aj na iné listnaté stromy, jeho klobúk je celý tmavšie sfarbený (nie len v strede ako pri L. camhoratus), naopak hlúbik je svetlejší ako klobúk, za čerstva voní výraznejšie (plošticovo) ako Lactarius camphoratus, mlieko má vodnato biele, pri zasychaní je priehladné. Lactarius serifluus a Lactarius subumbonatus sa podľa nových teórií niektorých autorít považujú za jeden druh so spoločným názvom Lactarius serifluus.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
osobné poznatky,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt),
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso),
British Fungus Flora, vol. 9, Russulaceae: Lactarius (R. W. Rayner),
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus camphoratus Bull., Herb. Fr. Champ., Histoire des Champignons (Paris) 1(1): 493, tab. 567 (1793) [1792-93]
Agaricus cimicarius Batsch, Elench. fung., cont. prim. (Halle): 59 (1786)
Agaricus subdulcis var. cimicarius (Batsch) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 434 (1801)
Agaricus subdulcis ? camphoratus (Bull.) Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 70 (1821)
Lactarius camphoratus (Bull.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838] subsp. camphoratus
Lactarius camphoratus subsp. fragilis Burl., Mem. Torrey bot. Club 14: 99 (1908)
Lactarius camphoratus (Bull.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838] var. camphoratus
Lactarius camphoratus var. cimicarius (Batsch) Cooke, Handb. Brit. Fungi, 2nd Edn: 318 (1883)
Lactarius camphoratus var. fragilis (Burl.) Sacc., Syll. fung. (Abellini) 21: 89 (1912)
Lactarius camphoratus var. inolidus Schulzer, Verh. zool.-bot. Ges. Wien 30: 497 (1881) [1880]
Lactarius camphoratus var. terryi (Berk. & Broome) Cooke, Handb. Brit. Fungi, 2nd Edn: 317 (1883)
Lactarius cimicarius (Batsch) Gillet, Hyménomycètes (Alençon): 221 (1876) [1878]
Lactarius fragilis (Burl.) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 503 (1979)
Lactarius fragilis (Burl.) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 503 (1979) var. fragilis
Lactarius subdulcis var. cimicarius (Batsch) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 625 (1821)
Lactarius terryi Berk. & Broome [as 'terreii'], Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 5 1: 22 (1878)
Lactifluus camphoratus (Bull.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)
Lactifluus terryi (Berk. & Broome) Kuntze [as 'terreii'], Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(2): 857 (1898)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (22. 10. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Ing. Milan Zelenay (27. 07. 2006), Mgr. Roland Baranovič (25. 09. 2003)