Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Lactarius serifluus »

História popisu - Lactarius serifluus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 16.10.2014 20:32

Synonymum:

Old VersionNew Version
1<b>Agaricus serifluus</b> <b>DC.</b>, in de Candolle &amp; Lamarck, <i>Fl. fran&#231;.</i>, Edn 3 (Paris) <b>5/6</b>: 45 (1815)<br><b>Galorrheus serifluus</b> <b>(DC.) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 128 (1871)<br><b>Lactarius camphoratus var. serifluus</b> <b>(DC.) Barbier</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>17</b>: 50 (1901)<br><br><b>Lactifluus serifluus</b> <b>(DC.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) Podľa nových teórií a názorov niektorých autorít (A. Verbeken, J Vesterholt - Funga Nordica, vol. 2, 2008 (2012); K. Kalamees -Riisikad, The genus Lactarius in Estonia, 2011; G. Kibby - British Milkcaps : Lactarius & Lactifluus, 2014) je zaradený ako synonymum k Lactarius serifluus (DC.) Fr. aj Lactarius subumbonatus Lindgr. 1<b>Agaricus serifluus</b> <b>DC.</b>, in de Candolle &amp; Lamarck, <i>Fl. fran&#231;.</i>, Edn 3 (Paris) <b>5/6</b>: 45 (1815)<br><b>Galorrheus serifluus</b> <b>(DC.) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 128 (1871)<br><b>Lactarius camphoratus var. serifluus</b> <b>(DC.) Barbier</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>17</b>: 50 (1901)<br><br><b>Lactifluus serifluus</b> <b>(DC.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
10 1196761


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 14.10.2014 09:21

Synonymum:

Old VersionNew Version
1<b>Agaricus serifluus</b> <b>DC.</b>, in de Candolle &amp; Lamarck, <i>Fl. fran&#231;.</i>, Edn 3 (Paris) <b>5/6</b>: 45 (1815)<br><b>Galorrheus serifluus</b> <b>(DC.) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 128 (1871)<br><b>Lactarius camphoratus var. serifluus</b> <b>(DC.) Barbier</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>17</b>: 50 (1901)<br><br><b>Lactifluus serifluus</b> <b>(DC.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) 1<b>Agaricus serifluus</b> <b>DC.</b>, in de Candolle &amp; Lamarck, <i>Fl. fran&#231;.</i>, Edn 3 (Paris) <b>5/6</b>: 45 (1815)<br><b>Galorrheus serifluus</b> <b>(DC.) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 128 (1871)<br><b>Lactarius camphoratus var. serifluus</b> <b>(DC.) Barbier</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>17</b>: 50 (1901)<br><br><b>Lactifluus serifluus</b> <b>(DC.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) Podľa nových teórií a názorov niektorých autorít (A. Verbeken, J Vesterholt - Funga Nordica, vol. 2, 2008 (2012); K. Kalamees -Riisikad, The genus Lactarius in Estonia, 2011; G. Kibby - British Milkcaps : Lactarius & Lactifluus, 2014) je zaradený ako synonymum k Lactarius serifluus (DC.) Fr. aj Lactarius subumbonatus Lindgr.

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk s priemerom 25-50 mm, v úplnej mladosti plocho klenutý, čoskoro viacmenej preliačený až lievikovitý, často zvlnený a s malým hrboľom, okraj na začiatku jemne podvinutý, neskôr často zvlnený, jemne ryhovaný a oblo zúbkovaný (hlavne staré plodnice) alebo hladký. Povrch suchý, hladký až akoby radiálne zvrásnený (alebo hrboľkatý) v strede klobúka. Farba oranžovo hnedá až červenkasto hnedá, smerom k okraju až žltkasto hnedá, niekedy s čierno hnedými (alebo šedo zelenkastými) škvrnkami, hlavne v strede, inak nezónovaný. 1Klobúk s priemerom 25-50 mm (až 90 mm pri pôvodne samostatne rozlišovanom L. subumbonatus), v úplnej mladosti plocho klenutý, čoskoro viacmenej preliačený až lievikovitý, často zvlnený a s malým hrboľom, okraj na začiatku jemne podvinutý, neskôr často zvlnený, jemne ryhovaný a vrúbkovaný (hlavne staré plodnice) alebo hladký. Pri pôvodne rozlišovanom L. subumbonatus môže byť okraj klobúka v dospelosti aj výrazne hrubo (široko) drážkovaný, zvlnený a pokožka výraznejšie zvrásnená. Povrch suchý, hladký až akoby radiálne zvrásnený (alebo hrboľkatý) v strede klobúka. Farba oranžovo hnedá až červenkasto hnedá, smerom k okraju až žltkasto hnedá, niekedy s čierno hnedými (alebo šedo zelenkastými) škvrnkami, hlavne v strede, inak nezónovaný. Pri pôvodne rozlišovanom L. subumbonatus je farba výrazne tmavšia (tmavo červeno hnedá až hnedo čierna).

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina krémovo okrová s červenkastým nádychom a to v celom reze (jednoliata farba), skôr mäkká, v hlúbiku časom s dutinou. Vôňa za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), pri vysušení slabne a voní skôr ako Maggi korenie(podľa niektorých autorov), avšak nie intenzívne. Chuť dužiny mierna, aromatická, ale nie horká ani štipľavá. Mlieko relatívne hojné iba vo vlhkom období, inak je skôr nehojné, farba vodnaté (vodnato biele), nemenné (aj izolované skoro priehľadné, iba na okraji zaschnutej zóny biele kontúry), chuť mierna. 1Dužina krémovo okrová s červenkastým nádychom a to v celom reze (jednoliata farba), skôr mäkká, v hlúbiku časom s dutinou. Vôňa za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), pri vysušení slabne a voní skôr ako Maggi korenie (podľa niektorých autorov), avšak nie intenzívne. Niekedy po vysušení vôňu skoro stráca. Pri pôvodne rozlišovanom L. subumbonatus je vôňa po vysušení, ale aj pri náleze už trochu obsachnutých plodníc, pomerne výrazná (ako Maggi korenie). Chuť dužiny mierna, aromatická, ale nie horká ani štipľavá. Mlieko relatívne hojné iba vo vlhkom období, inak je skôr nehojné, farba vodnaté (vodnato biele), nemenné (aj izolované skoro priehľadné, iba na okraji zaschnutej zóny biele kontúry), chuť mierna.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius serifluus je charakteristický svojou veľmi výraznou vôňou, nezónovaným klobúkom. Je podobný k Lactarius subumbonatus, ktorý máva tmavšie a matnejšie sfarbenie klobúka. Jeho vôňa je taktiež za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), ale pri zasychaní sa mení a voní naopak veľmi výrazne po korení Maggi (resp. cigórií) Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius camphoratus rastúci väčšinou pod ihličnatými stromami (ale môže sa vyskytnúť aj pod listnatými), ktorý býva vo všeobecnosti tmavšie sfarbený a jeho vôňa je taktiež výraznejšia pri zasychaní plodnice, kedy voní po Maggi korení, dokonca ešte výraznejšie ako Lactarius subumbonatus. Naopak za čersta je jeho vôňa skôr nevýrazná. 1Lactarius serifluus je charakteristický svojou veľmi výraznou vôňou, nezónovaným klobúkom a vodnatým (vodnato bielym) mliekom. Podobnosť vykazuje Lactarius camphoratus rastúci väčšinou pod ihličnatými stromami, ktorý býva vo všeobecnosti tmavšie a matnejšie sfarbený a jeho vôňa (za čertva viac či menej výrazne nasladlá, alebo plošticová) je však výrazne aromatický pri zasychaní plodnice, kedy voní po Maggi korení, dokonca ešte výraznejšie ako Lactarius serifluus (subumbonatus).

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Lactarius serifluus je pomerne vzácny druh, rastie jednotlivo alebo v skupinkách v listnatých lesoch, viaže sa hlavne na dub (Quercus sp.), ale aj na buk (Fagus sp.), hrab (Carpinus sp.), gaštan (Castanea sp.), prípadne iné listnaté stromy. Nájdeme ho najskôr v nižšie položených oblastiach (do 700 m.n.m.), na neutrálnych pôdach, skôr vlhkých miestach s bohatým bylinným podrastom.  1Lactarius serifluus je pomerne vzácny druh, rastie jednotlivo alebo v skupinkách v listnatých lesoch, viaže sa hlavne na dub (Quercus sp.), ale aj na buk (Fagus sp.), hrab (Carpinus sp.), gaštan (Castanea sp.), prípadne iné listnaté stromy. Nájdeme ho najskôr v nižšie položených oblastiach (do 700 m.n.m.), na neutrálnych pôdach, skôr vlhkých miestach s bohatým bylinným podrastom. Pôvodne rozlišovaný Lactarius subumbonatus sa viaže na listnaté stromy (najmä dub (Quercus sp)), preferuje pôdy bohaté na živiny, výskyt často na okrajoch ciest a lesov.

Poznámka:

Old VersionNew Version
1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) British Fungus Flora, vol. 9, Russulaceae: Lactarius (R. W. Rayner)  1!!! Podľa nových teórií a názorov niektorých autorít (A. Verbeken, J Vesterholt - Funga Nordica, vol. 2, 2008 (2012); K. Kalamees -Riisikad, The genus Lactarius in Estonia, 2011; G. Kibby - British Milkcaps : Lactarius & Lactifluus, 2014) je zaradený ako synonymum k Lactarius serifluus (DC.) Fr. aj Lactarius subumbonatus Lindgr..!!! Prikláňam sa k názoru, že Lactarius serifluus a Lactarius subumbonatus sú jeden druh. Existujú medzi nimi malé makroskopické odlišnosti, ktoré však nie sú tak výrazné, aby išlo o dva samostatné druhy. Ich rozdiely (na základe ktorých boli v minulosti rozlišované) nie sú vždy, za každých podmienok také stále, že by sa nedali subsumovať pod variabilitu jedného druhu. Mikroskopicky sú taktiež extrémne podobné až identické, nedá sa povedať, že by existoval nejaký zásadný rozlišovací mikroznak, či už berieme do úvahy ornamentiku výtrusov, veľkosť a tvar paracystíd, alebo charakter pileipellis. Uvediem stručnú charakteristiku Lactarius subumbonatus aj s pohľadom na makroznaky, ktorými sa pôvodne odlišoval od Lactarius serifluus.  Lactarius subumbonatus sa vyznačuje vodnato bielym mliekom, ktoré zasychá úplne priesvitno (aj izolované), svojou za čerstva viac-menej výraznou plošticovou (ako L. quietus) vôňou, ktorá sa zmení pri zasychaní (vysušení) plodnice na vôňu po korení Maggi, viaže sa na listnaté stromy (najmä dub (Quercus sp)), preferuje pôdy bohaté na živiny, výskyt často na okrajoch ciest a lesov. Niekedy pri náleze obschnutých plodníc je táto Maggi vôňa cítiť už aj po odtrhnutí plodnice. V rovnakom biotope a s takými istými makroznakmi (vôňa za čerstva a pri vysušení, farba mlieka) je možné nájsť Lactarius serifluus. Ten však tvorí v dospelosti menšie plodnice (do 40-50 mm) a má bledšie sfarbený klobúk, ktorý nie je v dospelosti na okraji tak výrazne hrubo (široko) drážkovaný, zvlnený a zvrásnený ako Lactarius subumbonatus, kde je tento znak často viditeľný. Lactarius subumbonatus dosahuje o niečo väčšie rozmery (do 80-90 mm). Lactarius serifluus vonia po vysušení o niečo menej intenzívne (alebo vôňu stráca), ale tento znak nie je smerodatný, nakoľko v danom čase zväčša nemáme na porovnanie oba ,,druhy".


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 11.11.2013 19:16

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina krémovo okrová s červenkastým nádychom a to v celom reze (jednoliata farba), skôr mäkká, v hlúbiku časom s dutinou. Vôňa za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), pri vysušení slabne a voní skôr ako Maggi korenie (podľa niektorých autorov). Chuť dužiny mierna, aromatická, ale nie horká ani štipľavá. Mlieko relatívne hojné iba vo vlhkom období, inak je skôr nehojné, farba vodnaté (vodnato biele), nemenné (aj izolované skoro priehľadné, iba na okraji zaschnutej zóny biele kontúry), chuť mierna. 1Dužina krémovo okrová s červenkastým nádychom a to v celom reze (jednoliata farba), skôr mäkká, v hlúbiku časom s dutinou. Vôňa za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), pri vysušení slabne a voní skôr ako Maggi korenie(podľa niektorých autorov), avšak nie intenzívne. Chuť dužiny mierna, aromatická, ale nie horká ani štipľavá. Mlieko relatívne hojné iba vo vlhkom období, inak je skôr nehojné, farba vodnaté (vodnato biele), nemenné (aj izolované skoro priehľadné, iba na okraji zaschnutej zóny biele kontúry), chuť mierna.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius serifluus je charakteristický svojou veľmi výraznou vôňou, nezónovaným klobúkom. Je podobný k Lactarius subumbonatus, ktorý máva tmavšie a matnejšie sfarbenie klobúka. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius camphoratus rastúci väčšinou pod ihličnatými stromami (ale môže sa vyskytnúť aj pod listnatými), ktorý býva vo všeobecnosti tmavšie sfarbený a jeho vôňa je naopak výraznejšia pri zasychaní plodnice (za čerstva nie je taká výrazná ako pri L. serifluus). 1Lactarius serifluus je charakteristický svojou veľmi výraznou vôňou, nezónovaným klobúkom. Je podobný k Lactarius subumbonatus, ktorý máva tmavšie a matnejšie sfarbenie klobúka. Jeho vôňa je taktiež za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), ale pri zasychaní sa mení a voní naopak veľmi výrazne po korení Maggi (resp. cigórií) Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius camphoratus rastúci väčšinou pod ihličnatými stromami (ale môže sa vyskytnúť aj pod listnatými), ktorý býva vo všeobecnosti tmavšie sfarbený a jeho vôňa je taktiež výraznejšia pri zasychaní plodnice, kedy voní po Maggi korení, dokonca ešte výraznejšie ako Lactarius subumbonatus. Naopak za čersta je jeho vôňa skôr nevýrazná.

Poznámka:

Old VersionNew Version
1 1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) British Fungus Flora, vol. 9, Russulaceae: Lactarius (R. W. Rayner)


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 11.11.2013 16:03

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1196761 10


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 11.11.2013 16:03

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1<b>Agaricus serifluus</b> <b>DC.</b>, in de Candolle &amp; Lamarck, <i>Fl. fran&#231;.</i>, Edn 3 (Paris) <b>5/6</b>: 45 (1815)<br><b>Galorrheus serifluus</b> <b>(DC.) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 128 (1871)<br><b>Lactarius camphoratus var. serifluus</b> <b>(DC.) Barbier</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>17</b>: 50 (1901)<br><br><b>Lactifluus serifluus</b> <b>(DC.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891)

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk má 25-60 mm v priemere, najprv je plocho klenutý, neskôr plochý, v strede vtlačený, hrdzavohnedý až čiernohnedý, drsný a matný. 1Klobúk s priemerom 25-50 mm, v úplnej mladosti plocho klenutý, čoskoro viacmenej preliačený až lievikovitý, často zvlnený a s malým hrboľom, okraj na začiatku jemne podvinutý, neskôr často zvlnený, jemne ryhovaný a oblo zúbkovaný (hlavne staré plodnice) alebo hladký. Povrch suchý, hladký až akoby radiálne zvrásnený (alebo hrboľkatý) v strede klobúka. Farba oranžovo hnedá až červenkasto hnedá, smerom k okraju až žltkasto hnedá, niekedy s čierno hnedými (alebo šedo zelenkastými) škvrnkami, hlavne v strede, inak nezónovaný.

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Lupene sú 3-4 mm široké, stredne husté, za mladi žltkasté, v dospelosti okrové až okrovohrdzavé, v úplnej dospelosti so škoricovohnedým odtieňom, na hlúbik prirastené alebo mierne zbiehavé. 1Lupene jemne zbiehavé až zbiehavé, pomerne husté, vysoké 2,5 – 3,5 mm, niektoré rozvidlené, prestriedané lupienkami, svetlo oranžovo hnedé až červenkasto hnedé, vekom tmavnú.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1Hlúbik je 30-80 mm dlhý a 4-12 mm hrubý, valcovitý, hladký, za mladi plný, v dospelosti dutý, podobne sfarbený ako klobúk. 1Hlúbik valcovitý (alebo smerom k báze zužujúci) až akoby jemne stlačený a nepravidelný, povrch najskôr jemne zamatový, potom až vráskavý (žilkovaný). Farba smotanovo hnedá, neskôr sa sfarbuje vo farbe klobúka (oranžovo hnedá), ale skôr svetlejšie, často máva pod lupeňmi svetlejšiu belavo krémovú zónu, na báze býva často belavo plstnatý.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina je špinavookrová, v báze hlúbika hrdzavočervenkastá, za mladi roní vodnato priehľadné mlieko. Vôňu má za čerstva nepríjemnú, akoby plošticovú, zasychajúce plodnice voňajú cigóriou. 1Dužina krémovo okrová s červenkastým nádychom a to v celom reze (jednoliata farba), skôr mäkká, v hlúbiku časom s dutinou. Vôňa za čerstva veľmi výrazná plošticová (ako L. quietus), pri vysušení slabne a voní skôr ako Maggi korenie (podľa niektorých autorov). Chuť dužiny mierna, aromatická, ale nie horká ani štipľavá. Mlieko relatívne hojné iba vo vlhkom období, inak je skôr nehojné, farba vodnaté (vodnato biele), nemenné (aj izolované skoro priehľadné, iba na okraji zaschnutej zóny biele kontúry), chuť mierna.

Výtrusný prach:

Old VersionNew Version
1Výtrusný prach je bledookrový. 1Výtrusný prach je bledookrový (žltkastý).

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius serifluus je charakteristický svojou veľmi výraznou vôňou, nezónovaným klobúkom. Je podobný k Lactarius subumbonatus, ktorý máva tmavšie a matnejšie sfarbenie klobúka. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius camphoratus rastúci väčšinou pod ihličnatými stromami (ale môže sa vyskytnúť aj pod listnatými), ktorý býva vo všeobecnosti tmavšie sfarbený a jeho vôňa je naopak výraznejšia pri zasychaní plodnice (za čerstva nie je taká výrazná ako pri L. serifluus).

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Rýdzik vodnatý rastie od júla do októbra v listnatých lesoch. Je rozšírený v Európe všade tam, kde rastú duby. <p> Je to nejedlá huba, lebo má nepríjemnú chuť i vôňu.  1Lactarius serifluus je pomerne vzácny druh, rastie jednotlivo alebo v skupinkách v listnatých lesoch, viaže sa hlavne na dub (Quercus sp.), ale aj na buk (Fagus sp.), hrab (Carpinus sp.), gaštan (Castanea sp.), prípadne iné listnaté stromy. Nájdeme ho najskôr v nižšie položených oblastiach (do 700 m.n.m.), na neutrálnych pôdach, skôr vlhkých miestach s bohatým bylinným podrastom.

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1196761


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 02.01.2012 21:46

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(DC.) Fr.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 28.05.2001 00:00

rýdzik vodnatý

Lactarius serifluus
ryzec syrovátkový

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 25-60 mm v priemere, najprv je plocho klenutý, neskôr plochý, v strede vtlačený, hrdzavohnedý až čiernohnedý, drsný a matný.

Plodná časť:

Lupene sú 3-4 mm široké, stredne husté, za mladi žltkasté, v dospelosti okrové až okrovohrdzavé, v úplnej dospelosti so škoricovohnedým odtieňom, na hlúbik prirastené alebo mierne zbiehavé.

Hlúbik:

Hlúbik je 30-80 mm dlhý a 4-12 mm hrubý, valcovitý, hladký, za mladi plný, v dospelosti dutý, podobne sfarbený ako klobúk.

Dužina:

Dužina je špinavookrová, v báze hlúbika hrdzavočervenkastá, za mladi roní vodnato priehľadné mlieko. Vôňu má za čerstva nepríjemnú, akoby plošticovú, zasychajúce plodnice voňajú cigóriou.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je bledookrový.

Výskyt:

Rýdzik vodnatý rastie od júla do októbra v listnatých lesoch. Je rozšírený v Európe všade tam, kde rastú duby.


Je to nejedlá huba, lebo má nepríjemnú chuť i vôňu.