rýdzik oranžovokrvavý
Lactarius semisanguifluus R. Heim & Leclair
ryzec polokrvavomléčný
Vzácna huba
Výskyt: VIII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk s priemerom 30-80 mm, spočiatku plocho klenutý s mierne vtlačeným stredom, neskôr je stred výraznejšie vtlačený, povrch klobúka je často zvlnený, jemne radiálne vláknitý a vráskavo hrboľkatý. Okraj klobúka je dlho podvinutý, potom zostáva nadol zahnutý a až nakoniec sa vyrovnáva.
Pokožka klobúka za vlhka jemne klzká (mastná) a lesklá, vtedy nie je zónovanie dobre viditeľné, je však zreteľne vidieť akoby tmavší disk (zelenkastý) v strede klobúka, postupne a za suchého počasia skôr suchá (ale môže vyzerať lesklo), zvýrazňuje sa je jemne vláknitý (vráskavý) povrch a taktiež zónovanie. Farba najprv oranžová, v strede klobúka oranžovo zelená, oranžovo červenkastá až oranžovo šedo zelená, čoskoro sa zvýrazňuje zelená farba (už aj u mladých plodníc sa objavujú zelené škvrny), ale často aj fialový nádych, zónovanie (skôr malé bodky pospájané do kruhov) zelené, zeleno šedé alebo zeleno modré (tmavšie od ostatnej časti klobúka), vyskytuje sa hlavne vo vonkajšej časti klobúka.
Plodná časť:
Lupene mierne zbiehavé, stredne husté, tenké, vysoké 2-4 mm, niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami. Farba oranžové, časom blednú, postupne s nádychom mäsovo červenkastým (na ostrí), po poškodení sa farbia tmavo zelenkasto.
Hlúbik:
Hlúbik valcovitý alebo mierne zúžený smerom k báze, dosť krátky a pevný, 30-50 x 8-16 mm, najskôr plný, potom dutý, belavo oranžový, svetlo oranžový, neskôr zelenkastý, podobne sfarbený ako klobúk, ale bledšie. Na vrchu je bledší, po manipulácií sa sfarbuje okrovo oranžovo, táto farba sa potom nemí na šedo zelenkastú. Povrch má v mladosti vzhľad lysý a lesklý, alebo jemne oinovatený, neskôr môže byť zvrásnený, vo všeobecnosti nie je škvrnitý (ďubkovaný), výnimočne sa môžu objaviť oranžové škvrny (neskôr sa sfarbujú šedo zelenkasto) alebo priehlbinky.
Dužina:
Dužina pevná hlavne v klobúku, neskôr v hlúbiku viac pružná, farba v strede hlúbika belavá, v periférnych oblastiach klobúka zelenkastá, v periférnych oblastiach hlúbika oranžová, v priebehu 5-6 (10) minút sa mení a postupne tmavne na tmavo vínovo červenú, takto zostáva sfarbená dlho, a po hodinách sa sfarbí tmavo zeleno modro. Vôňa nevýrazná, ale príjemná, sladkastá, môže pripomínať čerstvú mrkvu, chuť horkastá až mierne štipľavá (korenistá). Mlieko oranžové, po niekoľkých minútach sa mení na červenkasto vínovo (po dlhom čase zelené), skôr horké (jemne štipľavé).
Makrochemické reakcie:
Patří do okruhu ryzce "pravého" a proto na poranění roní oranžové mléko. Je to jeden z druhů rostoucích pod borovicí (Pinus) v této skupině, je důležité udělat řez, a mléko na řezu nechat zasychat. Pokud je mléko téměř neměnné, jedná se o Lactarius quieticolor nebo Lactarius deliciosus, pokud mléko začne vínově až krvavě červenat (5-10minut), je to L. semisanguineus.
Výskyt:
Lactarius semisanguifluus rastie vzácne na vápencovom podloží až do horského pásma, často na dobytkom spásaných miestach, viaže sa na borovicu lesnú - sosnu (Pinus sylvestris).
Podobné druhy:
Lactarius semisanguifluus patrí do skupiny rýdzikov s na začiatku oranžovým mliekom (sekcia Dapetes, podsekcia Deliciosini – L semisanguifluus, Lactarius deliciosus, Lactarius quieticolor, Lactarius fennoscandicus, Lactarius salmonicolor, Lactarius deterrimus).
K jeho hlavným rozlišovacím znakom patrí biotop v ktorom rastie (vápencové podložie, Pinus sylvestris), farba klobúka (často a pomerne rýchlo výrazne zelenkastá a s fialovými tónmi) a postupná zmena farby mlieka (vínovo červená v pomerne krátkom čase 5-10 minút).
Lactarius deliciosus sa tiež viaže na borovicu (Pinus sp.), má však iné sfarbenie klobúka a jeho mlieko je prakticky nemenné (iba veľmi pomaly sa mení na zelenkasto).
Lactarius deterrimus sa viaže na smrek (Picea sp.), jeho plodnice môžu taktiež naberať zelený nádych, no jeho mlieko sa mení na vínovo červené až v priebehu 25-120 minút.
Lactarius salmonicolor je charakteristický svojím lososovým až oranžovým sfarbením avšak bez zelených tónov. Dokonca ani staré plodnice na poranených miestach vo všeobecnosti nezelenejú, max. majú niekoľko zelených škvrniek. Viaže sa na jedľu (Abies alba). Jeho mlieko sa mení na vínovo červené po dlhom čase (hodina a viac), a to iba v kontakte s dužinou, izolované je nemenné.
Lactarius sanguifluus sa vyskytuje v teplých oblastiach, skôr nížiny, viaže sa na borovicu (Pinus sp.), no okrem iných odlišností, je jeho mlieko ihneď od začiatku sfarbené vínovo červeno.
Pod borovicami (Pinus sp.) môžeme nájsť aj Lactarius quieticolor, ktorý má taktiež oranžové mlieko, to sa však nemení na vínovo červeno (na lupeňoch zasychá na oranžovo zelenkasto), v kontakte s dužinou sa táto pomerne pomaly mení v periférnych oblastiach na zelenkasto (v hlúbiku hnedo hrdzavo), jeho klobúk pripomína Lactarius quietus, je sfarbený viac šedo hnedo, oranžovo hnedo (môže byť aj fialový nádych).
Poznámka / Zaujímavosti:
Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
osobné poznatky
Identifikovateľnosť::
Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius
Autor popisu:
Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (16. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Pavel Brůžek (15. 10. 2012)
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
Lactarius semisanguifluusJozef Pavlík
exsikát
Ext. zdroje
Lactarius semisanguifluus
