rýdzik riasnatý
Lactarius resimus (Fr.) Fr.
ryzec ohrnutý
Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk s priemerom 80-200 mm, plocho klenutý s vtlačeným stredom a podvinutým okrajom, neskôr sa stáva až lievikovitý a okraj sa vyrovnáva, povrch viacmenej hladký, často zvlnený, nezónovaný (alebo iba veľmi nevýrazne), pri mladých plodniciach je okraj výrazne plstnatý (hrubé, krátke chĺpky), postupne sa stáva lysý. Za vlhka je povrch klzký (potom aj lepkavý), za sucha lesklý. Farba u mladých plodníc biela, potom aj bledo slamovo žltkastá, smerom od stredu výraznejšie žltkasto hnedasto škvrnitá (okrová).
Plodná časť:
Lupene (zúbkom) zbiehavé, stredne husté, vysoké 3-5 mm, stredne široké, prestriedané lupienkami rôznej dĺžky, niekedy rozvidlené pri hlúbiku, biele, belavo krémové, potom naberajú červenkastý (červenkasto hnedý) nádych.
Hlúbik:
Hlúbik pomerne krátky a zavalitý, 30-55 x 10-30 mm, valcovitý, súdkovitý, alebo nepravidelný, za mlada plný a tvrdý, neskôr s úzkou dutinou a krehký, suchý, na vrchu zväčša oinovatený a smerom k báze jemne plstnatý, neskôr lysý, biely, niekedy smerom k báze s oválnymi oranžovo žltými škvrnami (ale nie výrazne škvrnitý).
Dužina:
Dužina pomerne tuhá, pevná, mäkšia v hlúbiku, biela, ale pomerne rýchlo sa mení na sírovo žlto v okrajových častiach klobúka a hlúbika. Chuť mierna, pomaly postupne štipľavá alebo horká, vôňa nevýrazná príjemná, jemne ovocná. Mlieko nehojné, biele, mení sa rýchlo (10-20 sekúnd) na sírovo žlto (oxidáciou so vzduchom), chuť mlieka štiplavá.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach bledo krémový.
Výskyt:
Lactarius resimus rastie jednotlivo alebo skupinovo v zmiešaných lesoch (ale aj iných typoch lesa), skôr na suchých pôdach (kyslých aj zásaditých), viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.), možno aj na iných hostiteľov. Vyskytuje sa miestami hojne v Škandinávií aj strednej Európe až do horského stupňa.
Podobné druhy:
Lactarius resimus sa na rozdiel od niektorých iných druhov z podsekcie Scrobiculati, neviaže na smrek (Picea sp.), tak ako Lactarius tuomikoskii, auriolla, olivinus, leonis a scrobiculatus. Iné druhy z tejto podsekcie, ktorým sa takisto mlieko mení na žlto, sú Lactarius intermedius (viaže sa na jedľu (Abies alba), a má krémovú, krémovo žltú, žltkasto okrovú farbu), Lactarius citriolens a Lactarius aquizonatus.
Lactarius citriolens sa takisto viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek), preferuje vápenaté podložie. Vyznačuje sa dlhšími a trvácejšími chĺpkami (suchými) na okraji klobúka a postupne sa celý klobúk rovnomerne sfarbuje na žltkasto (Lactarius resimus iba miestami), jeho hlúbik je výrazne zhrubnutý a chĺpkatý na báze.
Lactarius aquizonatus sa vyskytuje na vápencových a viacmenej suchých pôdach, v listnatých aj ihličnatých lesoch, viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.). Vyskytuje sa v Škandinávií a Estónsku, inde v Európe je vzácny. Má chĺpky na okraji hlúbika lepkavé, a aj jeho klobúk je klzký (slizký), vo vonkajšej (okrajovej) časti klobúka je výrazne zónovaný (vodnato kruhovaný), jeho hlúbik je biely až bledo krémový a škvrnitý (medové, tmavo ružovkasto žlto hnedé škvrny), na vrchu hlúbika je často viditeľná zóna (pruh) rovnako sfarbená ako lupene.
Zámena by bola možná aj za iné druhy bielo, belavo, sfarbených rýdzikov, ktorým sa však mlieko nemení oxidáciou na žlté.
Lactarius piperatus a Lactarius vellereus majú, okrem iného, úplne suchú a bielu (belavú) pokožku klobúka.
Lactarius glaucescens má takisto suchú pokožku klobúka, mlieko sa pomaly mení na šedo zeleno, Lactarius musteus má síce za vlhka klzký (lepkavý) povrch klobúka, jeho mlieko sa však v priebehu 2-3 hodín mení na zelenkasto krémové.
Lactarius pubescens má klobúk v belavej, krémovej, farbe (niekedy s oranžovo hnedými miestami), je výrazne plstnatý (chĺpkatý), v strede pritlačene vláknitý, okraj však s dlhými a nepravidelnými (prepletenými) chlpmi. Jeho hlúbik biely, neskôr bielo oinovatený na ružovom (ružovo oranžovom) podklade, na vrchu s výraznou ružovou (lososovou) zónou. Mlieko má biele, nemenné, štipľavé.
Poznámka / Zaujímavosti:
Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius
Synonymum:
Agaricus intermedius var. expallens Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 58 (1815)
Agaricus resimus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 75 (1821)
Galorrheus resimus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
Lactarius regalis Peck, Bull. Buffalo Soc. nat. Sci. 1(2): 57 (1873) [1873-1874]
Lactarius resimus var. insipidus A.H. Sm., Brittonia 12: 317 (1960)
Lactarius resimus var. intermedius A.H. Sm., Brittonia 12: 317 (1960)
Lactarius resimus var. regalis (Peck) Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 38: 118 (1885)
Lactarius resimus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 336 (1838) [1836-1838] var. resimus
Lactifluus regalis (Peck) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)
Lactifluus resimus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)
Autor popisu:
Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (25. 11. 2013)
Zmeny vykonali: Pavel Brůžek (09. 10. 2012), Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (01. 02. 2002)
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
Ext. zdroje
Mapa rozšírenia
