Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik korenistý

Lactarius piperatus (L.) Pers.
ryzec peprný

Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 40-120 (160) mm, v mladosti plocho klenutý s vtlačeným stredom, neskôr sa vyrovnáva a je plochý s hlbšie vtlačeným stredom, nakoniec môže byť až hlboko preliačený. Okraj klobúka je najskôr nadol zahnutý, neskôr rovný a nakoniec niekedy ohnutý smerom nahor. Často je povrch klobúka tvarovo nepravidelný, zvlnený (hlavne u starých plodníc). Pokožka klobúka je matná, ale niekedy akoby pokrytá lesklou glazúrou, suchá, hladká (veľmi jemne zamatová), ale často v strede akoby zrnitá a posiata jamkami, smerom k okraju často výrazne sústredene zvrásnená, samotný okraj nie je ryhovaný, ale zrnitý až zvrásnený. Za suchého počasia je celý povrch klobúka plodnice niekedy akoby popraskaný a výraznejšie zvrásnený. Farba klobúka biela, belavá, často krémová (hlavne v strede), neskôr v týcho miestach orieškovo hnedá až hrdzavá. Môžu sa vyskytnúť miesta (škvrnky) s okrovým zafarbením. Okraj väčšinou zostáva dlho biely.

Plodná časť:

Lupene veľmi husté, veľmi tenké, vysoké iba 1-2 mm, husto rozvidlené po celej dĺžke lupeňov (teda nie iba pri hlúbiku), prestriedané lupienkami, v mladosti pripojené až mierne zbiehavé, neskôr často zbiehavé, farebne krémovo belavé, bledo krémové až krémové s oranžovým nádychom, na poškodených miestach orieškovo hnedo žltkasté až hrdzavé.

Hlúbik:

Hlúbik 25-90 x 13-30 mm, často nadol zužujúci, nepravidelný, v strede často vydutý, niekedy zakrivený. Povrch suchý, hladký, jemne zrnitý (často s malými jamkami) až zvrásnený, biely, belavý, niekedy sa farbí orieškovo hnedo, krémovo okrovo hlavne pri báze.

Dužina:

Dužina pevná, tuhá, zrnitá, biela až belavá, ale časom sa sfarbuje na reze krémovo až krémovo žltkasto (na báze hlúbika výrazne žlto). Vôňa nevýrazná ovocná (kyslastá), pri zasychaní výraznejšie jablková (medová). Chuť dužiny korenistá (štipľavá). Mlieko nehojné, husté, biele, v kontakte s dužinou sa veľmi pomaly farbí hnedo žltkasto, izolované je nemenné, nereaguje na KOH. Chuť mlieka výrazne korenistá (štipľavá) a zvieravá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach biely.

Makrochemické reakcie:

Reakcia KOH na dužine aj mlieku negatívna, na FeSO4 na dužine staroružová.

Ľudové názvy:

mlieč, biľ, biľak, bieľ, beľmo, horkyňa, horýč, goryl, chräpkan

Výskyt:

Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch (niekedy aj v čisto ihličnatých lesoch) až do horského pásma, je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch.

Podobné druhy:

Lactarius piperatus je charakteristický hladkým (jemne zamatovým), ale často trochu zrnitým, zvrásneným (popraskaným) povrchom klobúka, ktorý je farebne vo všeobecnosti biely, belavý až krémový. Lupene má vždy veľmi husté a nízke (do 2 mm). Mlieko zostáva dlho biele aj pri zasychaní a nereaguje farebnou zmenou pri použití KOH (NaOH), čím sa dá (okrem iných znakov) makroskopicky odlíšiť od Lactarius glaucescens, ktorého mlieko zasychá po dlhej dobe na zelenkasto a reaguje s KOH žlto oranžovo. Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii majú iný povrch klobúka (plstnatý, výraznejšie zamatový), ich lupene sú vo všeobecnosti vyššie a aj redšie u dospelých plodníc. Pri Lactarius vellereus je mlieko samo o sebe (pri izolovaní od dužiny) mierne až jemne horké, ale dužina je ostro štipľavá, a je nemenné s KOH. Lactarius bertillonii má mlieko veľmi štipľavé a mení sa v reakcií s KOH na žlto oranžovo.
Ešte spomeniem Lactarius controversus, ten má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá (pri Lactarius piperatus je suchá), za výrazného sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia (Lactarius piperatus nie je zónovaný). Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté (Lactarius piperatus skôr biele až krémové). Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
osobné poznatky

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus piperatus L., Sp. pl. 2: 1173 (1753)
Agaricus piperatus Scop., Fl. carniol., Edn 2 (Wien) 2: 449 (1772)
Agaricus piperatus var. lactescens Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 208 (1805)
Agaricus piperatus L., Sp. pl. 2: 1173 (1753) var. piperatus
Galorrheus piperatus (Scop.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 128 (1871)

Lactarius piperatus (L.) Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 64 (1797) f. piperatus
Lactarius piperatus var. amarus Gillet, Hyménomycètes (Alençon): 216 (1876) [1878]
Lactarius piperatus (L.) Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 64 (1797) var. piperatus
Lactifluus piperatus (L.) Roussel, (1806)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (03. 01. 2014)
Zmeny vykonali: Vladimír Kunca (11. 05. 2015), Paľo ° (02. 01. 2012), Ing. Milan Zelenay (27. 07. 2006), Mgr. Roland Baranovič (28. 05. 2001)