Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik plstnatý

Lactarius vellereus (Fr.) Fr.
ryzec plstnatý

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk pevný, mäsitý, priemer 50-200 (300) mm, v úplnej mladosti plocho klenutý s vtlačeným stredom a podvinutým okrajom, potom sa vyrovnáva a zostáva preliačený až lievikovitý, často na povrchu zvlnený a v starobe excentrický (mimostredový, nepravidelne tvarovaný). Okraj zostáva nadol zahnutý aj pri starých plodniciach, je často zvlnený. Pokožka klobúka zamatová až jemne plstnatá, matná, suchá, niekedy sa miestami rozpukáva do sieťovaného vzoru. Klobúk nie je zónovaný (bez kruhovania). Farba v mladosti biela, belavá, neskôr (ako aj v suchom období) belavo krémová, môžu sa objaviť škvrny, miesta s krémovo okrovým zafarbením.

Plodná časť:

Lupene stredne husté, v mladosti hustejšie, neskôr redšie, krehké, vysoké 3-5 mm, pomerne hrubé, široko pripojené až zbiehavé, prestriedané lupienkami, rozvidlené, svetlo belavo krémové, belavo žltkasté, krémovo žltkasté, alebo iba s miestami v krémovo žltkastej farbe, na poranených mietach nakoniec krémovo hnedasté až tehlové.

Hlúbik:

Hlúbik krátky, robustný, dosť pevný, valcovitý alebo smerom k báze zužujúci a na vrchu mierne rozšírený, 25-70 x 20-65 mm, hladký (jemne zamatový) alebo s jamkami (niekedy trochu ryhovaný), väčšinou bez škvŕn (ak sa vyskytnú, sú vo farbe okolia), matný, suchý. Farba biela, belavá, časom (a po poškodení) sa sfarbuje krémovo okrovo (hlavne na báze) až krémovo hnedasto.

Dužina:

Dužina pevná, tuhá, biela, bielo žltkastá na báze, na reze sa pomaly sfarbuje jemne žltkasto. Vôňa ovocno kyslastá, chuť dužiny veľmi štipľavá. Mlieko stredne hojné, ale rýchlo vysychá, biele, v kontakte s lupeňmi krémové, krémovo žltkasté. Nemenné pri použití KOH. Chuť mlieka mierna, neskôr môže byť slabo horkastá (musí byť skúšané samostatne, teda nie s dužinou).

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Lactarius vellereus rastie zvyčajne v skupinách v listnatých lesoch, ale aj v lesoch zmiešaných (výnimočne ihličnatých), viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale aj na dub (Quercus sp.), prípadne brezu (Betula sp.) a ihličnaté stromy. Výskyt až do horských oblastí.

Podobné druhy:

Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH.
Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactifluus bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj Lactarius vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactifluus bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactifluus bertillonii reaguje s KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie.
Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lactifluus glaucescens a Lactarius controversus.
Lactifluus glaucescens má klobúk biely, najmä pri okraji je dlho biely, v strede môže byť belavo krémový až krémovo hnedastý, jeho klobúk nebýva lievikovitý, je robustný a pevný, klobúk je hladký (nevýrazne zamatový), suchý, skôr matný, nebýva pri okraji výraznejšie zvrásnený, okraj dlho nadol zahnutý. Mlieko je biele, izolované sa rýchlo mení na bielo krémové, ale v kontakte s lupeňmi a dužinou sa farbí (teda zasychá) na zeleno (zmena farby na zelenkasto býva veľmi pomalá). Jeho mlieko reaguje s KOH žlto a až žlto oranžovo. Chuť mlieka a dužiny štipľavá (no nie výrazne).
Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch klobúka (nie je taký plstnatý ako pri L. vellerues) často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), výrazne rozvidlené, zbiehavé, dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH.
Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).

Rozlišuje sa aj varieta Lactarius vellereus var. hometii, ktorá sa líši zmenou farby mlieka v kontakte s lupeňmi na fialové, fialovo hnedasté. Vyskytuje sa menej často v stredomorskej oblasti. Viaže sa primárne na dub (Quercus sp.).

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
osobné poznatky

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus vellereus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 76 (1821)
Agaricus vellereus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 76 (1821) var. vellereus
Galorrheus vellereus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
Galorrheus vellereus var. exsulla P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
Galorrheus vellereus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871) var. vellereus
Lactarius albivellus Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 96(1): 92 (1980)
Lactarius aspideus var. hometii (Gillet) Nüesch, Pilze Mitteleuropas (Stuttgart): 43 (1921)
Lactarius hometii Gillet [as 'hometi'], Tabl. analyt. Hyménomyc. France (Alençon): 43 (1884)
Lactarius vellereus var. bertillonii Neuhoff, Die Milchlinge (Lactarii). - Die Pilze Mitteleuropas IIb: 93 (1956)
Lactarius vellereus var. boudieri J. Blum, (1965)
Lactarius vellereus var. fuscescens J. Blum, Revue Mycol., Paris 31: 106 (1966)
Lactarius vellereus var. hometii (Gillet) Boud. [as 'hometi'], Icon. Mycol. (Paris) 1: 9 (tab. 49) (1905)
Lactarius vellereus var. odorans J. Blum, Revue Mycol., Paris 31: 106 (1966)
Lactarius vellereus var. queletii J. Blum, Revue Mycol., Paris 31: 106 (1966)
Lactarius vellereus var. trifurcatus R. Schulz, Führ. Pilzk. (Zwickau) 1: pl. 62 (1927)
Lactarius vellereus var. typicus Maire, Publ. Inst. Bot. 3(4): 50 (1937)
Lactarius vellereus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 340 (1838) [1836-1838] var. vellereus
Lactarius vellereus var. velutinus (Bertill.) Bataille, Bull. Soc. Hist. nat. Doubs 15: 35 (1908)
Lactarius vellereus var. virescens Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 201 (1979)
Lactarius velutinus Bertill., Atti Accad. Pontificia de Nuovi Lincei, Roma 1: 79 (1868)
Lactifluus vellereus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (28. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Pavol Kešeľák (08. 05. 2008), Ing. Milan Zelenay (27. 07. 2006), Mgr. Roland Baranovič (10. 08. 2001)