rýdzik zelenejúci
Lactifluus glaucescens (Crossl.) Verbeken
ryzec zelenající
Jedlá huba
Výskyt: VI. - IX.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk s priemerom 30-120 (150) mm, v mladosti plocho klenutý s mierne vtlačeným stredom, neskôr plocho preliačený, vekom ešte výraznejšie preliačený, ale iba niekedy u najstarších plodníc až lievikovitý. Povrch klobúka hladký, suchý, nevýrazne zamatový, skôr matný, v mladosti celý biely, neskôr s nepravidelnými tmavšími (žltkasto okrovými až hrdzavými) bodkami a škvrnami, farba u starších plodníc až bledo krémová (skôr v strede je takto sfarbený, okraj zostáva dlhšie biely), často jemne radiálne zvrásnený (u starých plodníc a za sucha výraznejšie), pričom pri popukanej pokožke môže presvitať nazelenalá farba ,,poranenej“ odkrytej dužiny. Okraj je rovný až zvlnený, dlho podvinutý, nie je zvrásnený ani zrnitý.
Plodná časť:
Lupene zbiehavé, v mladosti veľmi husté, neskôr stredne husté až husté, tenké, vysoké 2-3 mm, prestriedané lupienkami, často pri hlúbiku rozvidlené, belavo krémové, ale taktiež krémovo až mäsovo červenkasto tónované s ľahkým šedo zelenkastým nádychom. Od zasychajúceho mlieka sa sfarbujú zelenkasto (olivovo, šedo zeleno), niekedy po dlhej dobe od ich poškodenia až špinavo hnedasto.
Hlúbik:
Hlúbik valcovitý, 30-90 x 10-35 mm (zvyčajne kratší ako priemer klobúka), niekedy nepravidelný, plný, pevný, suchý, matný, často zvrásnený (drsný), môžu sa objaviť jamky na povrchu, povrch veľmi jemne zamotavý alebo oinovatený. Farba biela až belavá, na báze krémová, občas sa sfarbuje miestami hnedo hrdzavo. Po odretí (otlačení) sa sfarbuje orieškovo hnedo okrovo, pri výraznejšom poškodení vidno zelené tóny.
Dužina:
Dužina pevná, zrnitá, kompaktná, na reze zo začiatku biela (v hlúbiku môže byť krémová, na báze až krémovo žltkastá), pomaly sa mení na zelenkastú, zeleno šedastú, neskôr viditeľne zelenú (asi po dvoch až štyroch hodinách), a takéto sfarbenie pretrváva dlhšie. Chuť dužiny štipľavá (ale nie nejak výrazne), vôňa ovocná (ako sušené jablká), pri zasychaní môže pripomínať med. Mlieko skôr nehojné, biele, neskôr bielo krémové, zasychá v kontakte s lupeňmi a dužinou na zelenkasto (v podobe malých kvapiek), izolované zasychá na bielo krémovo a zahusťuje sa. Chuť mlieka ihneď veľmi štipľavá a neskôr aj zvieravá.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach biely.
Makrochemické reakcie:
Reakcia mlieka na KOH žltá až žlto oranžová. S dužinou reaguje KOH na výrazne oranžovo (hlavne na báze, ale aj v dužine klobúka).
Výskyt:
Lactarius glaucescens rastie jednotlivo alebo skupinovo v listnatých alebo zmiešaných lesoch. Viaže sa na buk (Fagus sp.), no sú nálezy aj pri gaštane jedlom (Castanea sativa), prípadne iných stromoch (dub (Quercus sp.)). Preferuje skôr vápencové podložie, vlhké miesta a nájdeme ho v nižších polohách (max. do podhorského stupňa).
Význam:
Je to síce jedlá huba (aj keď za surova štipľavá), tak ako jemu podobný druh Lactarius piperatus, no vzhľadom k jeho nehojnému výskytu ho treba chrániť.
Podobné druhy:
Lactarius glaucescens je belavo sfarbený druh rýdzika, má husté lupene, hladký (jemne zamatový) povrch klobúka, veľmi štipľavé mlieko, ktoré mení farbu pri zasychaní na lupeňoch na zelenkastú, a v reakcií s KOH na žltú až oranžovú.
Lactarius glaucescens je podobný k druhu Lactarius piperatus. Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH. Dôležitým rozlišovacím znakom je práve zmena farby mlieka pri zasychaní (Lactarius piperatus nezelenie) a reakcia mlieka na KOH (Lactarius piperatus bez reakcie, Lactarius glaucescens žlto oranžovo).
Ďalšie belavo sfarbené druhy rýdzikov Lactarius vellereus, Lactarius bertillonii a Lactarius controversus.
Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka (určite výraznejšie ako pri Lactarius glaucescens), lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, zasychá na lupeňoch krémovo, krémovo žltkasto (nezelenie), nemenné v reakcií s KOH. Rastie zvyčajne v skupinách v listnatých lesoch, ale aj v lesoch zmiešaných (výnimočne ihličnatých), viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale aj na dub (Quercus sp.), prípadne brezu (Betula sp.) a ihličnaté stromy. Výskyt až do horských oblastí.
Lactarius bertillonii je druh vzácnejší a na prvý pohľad nerozoznateľný od Lactarius vellereus. Vyskytuje sa skôr v nižších polohách, viaže sa na tie isté druhy stromov ako jeho častejší príbuzný. Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú medzi sebou odlíšiť. Mlieko Lactarius bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactarius bertillonii reaguje na KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie. Čo sa týka rozdielov od Lactarius glaucescens, povrch klobúka má Lactarius berillonii výraznejšie zamatovo plstnatý, jeho mlieko nezelenie pri zasychaní (biele sa mení na krémové, krémovo žltkasté).
Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá, jeho mlieko nezelenie v kontakte s lupeňmi a dužinou. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).
Poznámka / Zaujímavosti:
Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactifluus
Synonymum:
Lactarius glaucescens Crossl., Naturalist, London: 5 (1900)
Lactarius piperatus var. glaucescens (Crossl.) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 186 (1979)
Autor popisu:
Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (01. 01. 2014)
Zmeny vykonali: Pavel Brůžek (09. 10. 2012), Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (01. 02. 2002)
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
Lactifluus glaucescensPavol Kešeľák
exsikát
Ext. zdroje
Položka je prelinkovaná na Index Fungorum
Lactarius glaucescens
