Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik jamkatý

Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome
ryzec jedlový

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 50-100 (130) mm, najprv plocho klenutý, neskôr plochý s vtlačeným stredom a napokon hlboko preliačený (lievikovitý). Povrch často nepravidelný (hrboľatý, zvlnený), v značnej časti lysý (iba jemne plstnatý smerom k okraju a na okraji pri mladších plodniciach), za vlhka viskózny, lepkavý a lesklý. Farba krémovo žltá, svetlo citrónovo žltá až nakoniec žltkasto okrová, v strede tmavšia, pri okraji bledšia, po poškodení sa môže farbiť na okrovo hrdzavo. Klobúk nie je zónovaný (môžu sa vyskytnúť hlavne na okraji škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Okraj dlho podvinutý, potom sa trochu vyrovnáva, ale stále zostáva nadol zahnutý, v mladosti krátko jemne bielo plstnatý, neskôr lysý (občas zostáva jemne plstnatý), tvarovo buď rovný, alebo zvlnený (laločnatý).

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, u starých plodníc často zbiehavé, husté, stredne hrubé, vysoké 4-8 mm, pružné, mnohé rozvidlené, prestriedané lupienkami, v mladosti svetlo krémové, neskôr bledo okrové s ružovým nádychom, na poranených miestach sú časom hnedo hrdzavé.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, krátky, hrubý, pevný, niekedy na báze zúžený a zakrivený, niekedy akoby postláčaný (nepravidelne), rozmery vo všeobecnosti 40-50 x 15-30 mm, v mladosti plný, časom dutý, povrch u mladých plodníc belavý a bielo oinovatený, neskôr svetlo krémovo žltý až svetlo okrový, nakoniec môže byť u starých plodníc tmavší- okrový, hlavne na báze, alebo po manipulácií. Na hlúbiku sa nachádza veľa nepravidelných škvŕn (ďubiek), skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú často pospájané, akoby poprepletané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika (niekedy sú rovnako sfarbené ako okolie, inokedy trochu tmavšie). Vo vrchnej časti často pretrváva úzke belavé, alebo žltkasto belavé oinovatenie (pás tesne pod lupeňmi).

Dužina:

Dužina pevná, tvrdá, belavá, na reze sa rýchlo farbí sírovo žlto (hlavne v periférnych oblastiach), toto sfarbenie však nie je konečné, pri zasychaní sa vráti pôvodná farba dužiny, vôňa ovocná, chuť dužiny nepríjemná, zvieravá, ale nie veľmi štipľavá. Mlieko biele, mení sa na sírovo žlto v priebehu 10-20 sekúnd, skôr nehojné, chuť mlieka zvieravá a trochu štipľavá.

Mikroznaky:

Ornamentika výtrusov tvorená predĺženými bradavicami a hrebeňmi, ktoré tvoria nekompletnú sieť, občas sa objavia aj ucelené oká. Samostatné bradavice sú tiež prítomné.

Makrochemické reakcie:

Reakcia na KOH na dužine svetlo žltá, na mlieku žlto oranžová.

Výskyt:

Lactarius intermedius rastie zvyčajne skupinovo v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch na vápencovom podloží až do horského pásma, viaže sa na jedľu (Abies sp.).

Podobné druhy:

Lactarius intermedius patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius scrobiculatus, aquizonatus , citriolens, resimus, auriolla, leonis, olivinus, tuomikoskii), charakteristické je pre ňu žltnutie mlieka.

Podobnosť vykazuje Lactarius scrobiculatus, ktorý sa viaže na smrek (Picea sp.), pričom v spoločných porastoch smreku a jedle môže dôjsť k zámene. Lactarius scrobiculatus je charakteristický živými farbami klobúka (žlto okrovými), viacmenej zónovaným povrchom klobúka, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chlpatý (pomerne hrubé chlpy), medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami (ďubkami) vo farbe klobúka (škvrny sú však vo všeobecnosti jednotlivé, nie tak pospájané a poprepletané ako pri Lactarius intermedius), a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Lactarius intermedius sa oproti nemu viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (Lactarius scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. Lactarius intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných ďubiek (škvŕn), skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom Lactarius scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má Lactarius intermedius skôr lysý (vrátane okraja, niekedy malé chĺpky na okraji zostávajú), okraj je u mladých plodníc jemne krátko plstnatý, klobúk nie je zónovaný (môžu sa vyskytnúť pri okraji škvrny skoro rovnako sfarbené ako zvyšok klobúka).

Podobný druh je aj Lactarius leonis. Vyskytuje sa v severských krajinách a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk tiež nie je výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekedy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý (zostáva aj pri starších plodniciach) ako pri Lactarius intermedius (ten je časom aj na okraji lysý), klobúk je vo všeobecnosti sfarbený výraznejšie žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto, hlúbik je úplne škvrnitý-ďubkovaný (žlté škvrny). Okrem iného má aj redšie lupene. Viaže sa na smrek (Picea sp.).

Ďalší podobný druh Lactarius citriolens je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek).

Spomeniem aj iné druhy z tejto podsekcie (Scrobiculati).

Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.).

Lactarius aquizonatus je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.).

Lactarius resimus je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.).

Lactarius auriolla je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.).

Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.).

Poznámka: Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome je v Index Fungorum uvádzaný momentálne ako synonymum k Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray. Ide o veľmi ,,zvláštne“ zaradenie, ktoré nie je možné akceptovať. Neviem kto, a na základe čoho, dospel k takémuto záveru. Vo všetkých mne dostupných zdrojoch (knihy: ....., ako aj na niektorých renomovaných internetových stránkach, napr. Russulales News) je Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome jednoznačne legitímny, samostatný, druh rýdzika, dobre rozlíšiteľný mikroskopicky a do značnej miery aj makroskopicky. Aj v MycoBank je tento druh vedený ako legitímny pod názvom Lactarius citriolens var. intermedius (Krombh.) Krieglst., čo je oveľa výstižnejšie zaradenie, nakoľko Lactarius citriolens je predsa len oveľa ,,príbuznejší“ druh (zaradený v podsekcií Scrobiculati). S Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray nemá Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome prakticky nič spoločné, už na prvý pohľad ide o odlišné druhy (povrch klobúka, farba mlieka pri oxidácií, biotop, atď.).

Poznámka / Zaujímavosti:

Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome je v Index Fungorum uvádzaný momentálne ako synonymum k Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray. Ide o veľmi ,,zvláštne“ zaradenie, ktoré nie je možné akceptovať. Neviem kto, a na základe čoho, dospel k takémuto záveru. Vo všetkých mne dostupných zdrojoch (knihy: Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso), Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin), ako aj na niektorých renomovaných internetových stránkach, napr. Russulales News) je Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome jednoznačne legitímny, samostatný, druh rýdzika, dobre rozlíšiteľný mikroskopicky a do značnej miery aj makroskopicky. Aj v MycoBank je tento druh vedený ako legitímny pod názvom Lactarius citriolens var. intermedius (Krombh.) Krieglst., čo je oveľa výstižnejšie zaradenie, nakoľko Lactarius citriolens je predsa len oveľa ,,príbuznejší“ druh (zaradený v podsekcií Scrobiculati). S Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray nemá Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome prakticky nič spoločné, už na prvý pohľad ide o odlišné druhy (povrch klobúka, farba mlieka pri oxidácií, biotop, atď.).

Zdroje informácií:
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Aktualizované podľa Russulales News:

≡ Agaricus intermedius Krombh.
(nom. illeg.)
Naturgetr. Abbild. Schwämme 8: 11. 1843.
≡ Lactarius cilicioides subsp. intermedius (Krombh. -> Berk. & Broome) Sacc.
Syll. fung. 5: 425. 1887.
≡ Lactifluus intermedius (Krombh. -> ) Kuntze
Revis. gen. pl. II: 857. 1891.
≡ Lactarius citriolens var. intermedius (Krombh. -> Berk. & Broome) Krieglst.
Beitr. Kenntn. Pilze Mitteleur. [IF] 12: 52. 1999.

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (12. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Pavel Brůžek (27. 08. 2014), Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (01. 02. 2002)