Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik rapavý

Lactarius scrobiculatus (Scop.) Fr.
ryzec ďubkovaný

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Lactarius scrobiculatus predstavuje veľký druh rýdzika. Priemer klobúka dosahuje až 300 mm, väčšinou 100-200 mm. V mladosti je plocho klenutý s vtlačeným stredom, čoskoro sa vyrovnáva a stáva sa preliačený (niekedy až lievikovitý). Povrch klobúka rovný alebo časom zvlnený, v strede jemne šupinkatý (niekedy zvrásnený a zrnitý), smerom k okraju sa zvýrazňuje plstnatý charakter, v jeho okrajovej časti je až štetinkato chĺpkatý (ale chĺpky sú pomerne krátke, no husté), u starších plodníc tento znak slabne. Okraj je dlho podvinutý, aj u starých plodníc zväčša nadol zahnutý. Pokožka klobúka je v strede suchá až klzká a lesklá (závisí od počasia, za sucha sa striedajú lesklé zóny s matnými), smerom k okraju výraznejšie lepkavá (mazľavá), čo je viditeľné hlavne za vlhkého počasia. Farba žltá, krémovo žltá, okrovo žltá až žltkasto oranžová, na povrchu sú zreteľné škvrny, alebo kruhovanie vo farbe medovej (šedo žltej, oranžovo žltej). OBR 415856

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, husté, pružné, vysoké 3-7 mm, niektoré rozvidlené pri hlúbiku, prestriedané lupienkami, farba za mlada belavá, neskôr krémovo žltá, ostrie lupeňov je často akoby medovo sfarbené (šedo žlté), prípadne sa na lupeňoch tvoria takto sfarbené kvapky (je to dosť charakteristický znak, za sucha to nemusí byť evidentné). Po poranení sa časom sfarbujú na hnedo okrovo. OBR 415847

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, niekedy rozšírený smerom k báze, občas stlačený a zvlnený, 30-60 x 20-35mm, v mladosti plný, čoskoro dutý, pomerne tvrdý, ale krehký, povrch biely až krémovo biely s početnými nepravidelne rozmiestnenými okrovo žltými až hnedo žltými škvrnami. Vekom a manipuláciou sa na báze sfarbuje okrovo hnedasto. Na vrchu je hlúbik často bielo oinovatený.

Dužina:

Dužina v klobúku tuhá a kompaktná, v hlúbiku tiež dosť pevná ale krehká, časom v strede mäkšia a dutá. Farba belavá, na reze sa veľmi rýchlo sfarbuje na citrónovo žlto hlavne v oblasti klobúka a v periférnych oblastiach hlúbika. Vôňa dosť výrazná, ovocno kyslá, chuť na začiatku mierna potom akoby zmes chutí horkej, kyslej, štipľavej, proste nepríjemná. Mlieko biele, rýchlo sa mení na sírovo žlté (aj po izolovaní), chuť sa mení z miernej na začiatku (niekedy môže pretrvať iba mierna chuť) , cez horko trpkú až po štipľavú po cca 5-10 sekundách. OBR 415850

Výtrusný prach:

Výtrusný prach bledo krémový.

Makrochemické reakcie:

Reakcia mlieka na KOH oranžová.

Výskyt:

Lactarius scrobiculatus rastie zvyčajne v skupinách v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch v podhorských a horských oblastiach, viaže sa na smrek (Picea sp.). Preferuje vlhké prostredie a machy, nájdeme ho viac na vápenatom podloží, no vyskytuje sa aj na kyslejších pôdach.

Podobné druhy:

Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho rýdzik vodnatopásikavý (Lactarius aquizonatus) , citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov.

Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri Lactarius scrobiculatus, celkovo je klobúk sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u Lactarius scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.).

Ďalší podobný druh je rýdzik jamkatý (Lactarius intermedius) , ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (Lactarius scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. Lactarius intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom Lactarius scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr hladký a lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk).

Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.).

rýdzik vodnatopásikavý (Lactarius aquizonatus) je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.)

rýdzik riasnatý (Lactarius resimus) je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.).

rýdzik slamovožltý (Lactarius citriolens) je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek).

rýdzik (Lactarius auriolla) je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.).

Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.).

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
osobné poznatky

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus intermedius Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 57 (1815)
Agaricus scrobiculatus Scop., Fl. carniol., Edn 2 (Wien) 2: 450 (no. 1551) (1772)
Galorrheus scrobiculatus (Scop.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
Lactarius scrobiculatus var. montanus Methven, Mycologia 77(3): 478 (1985)
Lactarius scrobiculatus (Scop.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 334 (1838) [1836-1838] var. scrobiculatus
Lactarius scrobiculatus var. violascens Lindblad, Monogr. Lact. Suec.: 6 (1855)
Lactifluus scrobiculatus (Scop.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)