rýdzik dryádkový
Lactarius dryadophilus Kühner
ryzec dryádkový
Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - IX.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk s priemerom 35-100 (150) mm, na začiatku plocho klenutý s jemne vtlačeným stredom a podvinutým okrajom, neskôr plochý so stredom väčšinou jemne vtlačeným, nebýva lievikovitý ani hlboko preliačený, dosť mäsitý, povrch často zvlnený. Okraj je za mlada plstnatý (chĺpky dlhé 1-2 mm), vekom sa stáva viacmenej lysý, pravidelný, iba niekedy zvlnený. Pokožka klobúka lysá, klzká, lesklá, za vlhka lepkavá (mazľavá), za sucha skôr jemne zvrásnená, stále však lesklá a trochu lepkavá, nezónovaná. Farba belavo krémová, vekom krémovo okrová s miestami vo farbe okrovej, okrovo hnedastej, stred klobúka väčšinou trochu tmavší, okraj svetlý a jasný.
Plodná časť:
Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, všeobecne stredne husté, u mladých plodníc hustejšie, u starších redšie, prestriedané lupienkami, niektoré lupene rozvidlené, stredne vysoké. Farba u mladých plodníc krémová, krémovo žltkastá, neskôr krémovo okrová, krémovo ružovkastá, po poškodení sa farbia na fialovo, fialovo hnedo.
Hlúbik:
Hlúbik oveľa kratší ako priemer klobúka, 10-30 x 7-17 mm, valcovitý až mierne súdkovitý, typicky zakrivený a zhrubnutý smerom k báze, ale na úplnom konci sa stenčuje, tvrdý, plný, neskôr môže byť dutý, biely, bleio krémový, bielo žltkastý, často na báze s okrovými škvrnami (charakteristický znak), povrch má akoby lesklý vzhľad, trochu lepkavý, skôr hladký (za mlada oinovatený), niekedy trochu zvrásnený.
Dužina:
Dužina tuhá, kompaktná, v strede hlúbika mäkšia (dutý hlúbik), farba biela, belavo krémová, na reze sa mení na slabo fialovú (hlavne v periférnych oblastiach). Vôňa mierne ovocná (ovocno korenistá), chuť mierna, príjemná (ako oriešky), niekedy veľmi jemne štipľavá. Mlieko biele, mení sa v kontakte s dužinou (lupeňmi) na fialové, skôr nehojné, mierne.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach krémový.
Výskyt:
Lactarius dryadophilus rastie jednotlivo alebo v malých skupinách vo vysokohorských (alpínskych) alebo arktických oblastiach na skôr vápencovom podloží. Je to najväčší z alpínskych rýdzikov, viaže sa na dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetalla) a pravdepodobne aj vŕbu tupolistú (Salix retusa). Dryas octopetala, je malý na zemi rozrastajúci sa popínavý krík, rastie v Európe v severných a horských oblastiach, na Slovensku ju nájdeme vzácne od Súľova cez Fatru a Tatry až po Muránsku planinu. Salix retusa je trváca rastlina s plazivým kmienkom, vysoká do 30 cm. Vyskytuje sa na vlhkých vápencových, vzácnejšie mylonitových skalách, skalných štrbinách a sutinách v subalpínskom stupni. Zriedkavo schádza do horského stupňa. Na Slovensku ju môžeme nájsť iba v Západných, Vysokých, Belianskych a Nízkych Tatrách.
Podobné druhy:
Podobné druhy, hlavne z hľadiska biotopu (vysokohorské prostredie), predstavujú Lactarius salicis-reticulatae, Lactarius salicis-herbaceae, Lactarius alpinus, Lactarius lepidotus a Lactarius nanus.
Lactarius salicis-reticulatae rastie zvyčajne v skupinách v alpínskych (vysokohorských) oblastiach na vápencovom podloží, viaže sa na vŕbu sieťkovanú (Salix reticulata) a dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetala). Jeho plodnice sú menšie (priemer klobúka do 30 mm), okraj klobúk má lysý.
Lactarius salicis-herbaceae rastie jednotlivo alebo v skupinkách v alpínskych (vysokohorských) oblastiach v porastoch zakrpatených kríkov a vresoviskách, viaže sa na vŕbu bylinnú (Salix herbacea), ktorá rastie v nadmorských výškach nad 1500 m.n.m. (u nás vzácne vo Vysokých Tatrách, inak Alpy, Pyreneje, pohorie Rila v Bulharsku, severské štáty, atď.). Preferuje neutrálne alebo kyslejšie podložie a vlhké miesta. Jeho plodnice sú tiež oveľa menšie (priemer klobúka do 30 mm), okraj klobúka je lysý.
Lactarius alpinus je podobne sfarbený, no viaže sa na vŕbu bylinnú (Salix herbacea), klobúk je suchý, jeho mlieko je biele, nemenné, po čase štipľavé.
Lactarius lepidotus sa viaže na jelšu zelenú (Alnus viridis), rastie tiež v alpínskych oblastiach, má klobúk so šedo hnedou farbou a často výrazný hrboľ. Jeho plodnice sú malé (klobúk s priemerom do 35 mm), biele, nemenné, mierne.
Lactarius nanus rastie jednotlivo alebo v skupinách v arktických a vysokohorských oblastiach, viaže sa na trpasličie vŕby – vŕba bylinná a vŕba tupolistá (Salix herbacea, Salix retusa), výnimočne aj vŕba sieťkovaná (Salix reticulata) a dryádky (Dryas sp.), na vápencovom aj kremičitom podloží. Je charakteristický malými plodnicami, hnedo červenou až telovo hnedou farbou s fialovými tónmi, a nemenným bielym mliekom.
Poznámka / Zaujímavosti:
Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius
Synonymum:
Lactarius dryadophilus Kühner, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 91: 68 (1975) var. dryadophilus
Lactarius dryadophilus var. saliceticola Bon & Jamoni, Riv. Micol. 35(1): 21 (1992)
Autor popisu:
Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (08. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Pavol Kešeľák (08. 05. 2008)
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
