rýdzik tatranský
Lactarius nanus J. Favre
ryzec
Nejedlá huba
Výskyt: VII. - VIII.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk s priemerom 20-35 mm, plocho klenutý, neskôr plochý s vtlačeným stredom, niekedy s malým ostrým hrboľom, okraj podvinutý, ale časom sa vyrovnáva, skôr pravidelný, iba občas laločnatý, väčšinou hladký (niekedy jemne ryhovaný, alebo vrúbkovaný). Pokožka klobúka za vlhka hladká a akoby slizká, niekedy trochu zvrásnená, za sucha skôr matná (v mladosti jemne oinovatená). Farba hnedo červená, neskôr s nádychom šedo fialovým, šedo hnedým, tmavšia v strede klobúka.
Plodná časť:
Lupene skôr riedke až stredne husté, pripojené až mierne zbiehavé, vysoké do 3,5 mm, tenké, prestriedané lupienkami, iba niekedy málo rozvidlené, za mlada krémové, neskôr svetlo oranžovo hnedé, po poranení sa objavujú hnedasté škvrnky.
Hlúbik:
Hlúbik valcovitý alebo na báze zhrubnutý, 10-25 x 3-10 mm, čoskoro s dutinou, suchý, na vrchu akoby oinovatený, neskôr trochu pozdĺžne zvrásnený alebo hrboľkatý, smerom k báze belavý, inak krémový, až bledo ružovkasto žlto hnedý.
Dužina:
Dužina skôr mäkká a krehká, v okrajových častiach rovnako sfarbená ako klobúk a hlúbik, smerom k stredu svetlejšia, na reze nemení farbu, vôňa nevýrazná ale príjemná, chuť slabo štipľavá. Mlieko nehojné, biele (vodnato biele), nemenné, slabo štipľavé.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach biely.
Výskyt:
Lactarius nanus rastie jednotlivo alebo v skupinách v arktických a vysokohorských oblastiach, viaže sa na trpasličie vŕby – vŕba bylinná a vŕba tupolistá (Salix herbacea, Salix retusa), výnimočne aj vŕba sieťkovaná (Salix reticulata) a dryádky (Dryas sp.), na vápencovom aj kremičitom podloží. Lactarius nanus bol nájdený aj na našom území v Belianskych Tatrách (1900 m.n.m.), a to v roku 1956 (júl), pričom bol popísaný ako Lactarius tatrorum Z. Schaefer, Ceska Mykol. 12: 211, 1958. Tento druh je však synonymum pre Lactarius nanus, potrdené aj mikroskopickou zhodou znakov.
Podobné druhy:
Lactarius nanus je charakteristický rastom vo vysokohorskom prostredí (väzba na trpasličie vŕby), malými plodnicami, hnedo červenou až telovo hnedou farbou s fialovými tónmi, a nemenným bielym mliekom. Zámena je možná vzhľadom k podobnému biotopu (vysokohorské druhy) za Lactarius pseudouvidus a Lactarius brunneoviolaceus.
Lactarius pseudouvidus aj Lactarius brunneoviolaceus majú výraznejšie lepkavý (slizký) klobúk a hlavne ich mlieko (dužina na reze, lupene) sa pomaly sfarbujú na fialovo.
Lactarius salicis-reticulatae a Lactarius salicis-herbacae rastú taktiež v alpínskom pásme, ale majú okrem iného, odlišné sfarbenie plodníc (krémové, žltkasté).
Lactarius vietus môže vytvárať podobne sfarbené plodnice, ale nájdeme ho v úplne inom biotope – nie alpínskom (viaže sa na brezu (Betula sp.), má väčšie plodnice, mlieko zasychá na šedo zeleno.
Lactarius hysginoides má okrem iného, väčšie plodnice, hustejšie lupene, a taktiež odlišný biotop (rastie v Škandinávií, viaže sa na smrek (Picea sp.), brezu (Betula sp.) a vŕbu (Salix sp.) a jelša sivá (Alnus incana) ).
Poznámka / Zaujímavosti:
Aktualizované (synonymá) podľa Russulales News.
Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius
Synonymum:
= Lactarius circellatus var. alpicola Neuhoff, Milchlinge: 151. 1956. — Lactarius alpicola (Neuhoff) J. Blum, Lactaires: 132. 1976.
= Lactarius jecorinus var. monticola F.H. Möller, Fungi Faröes I: 156. 1945.
= Lactarius tatrorum Z. Schaef., Ceska Mykol. 12: 211. 1958.
Autor popisu:
Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (24. 11. 2013)
Zmeny vykonali: Pavel Brůžek (09. 10. 2012), Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (01. 02. 2002)
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
