Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik brezový

Lactarius vietus (Fr.) Fr.
ryzec scvrklý

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 25-70 (90) mm, v mladosti plocho klenutý s podvinutým okrajom a jemne vtlačeným stredom, neskôr plochý s vtlačeným stredom a nakoniec až lievikovitý, niekedy aj s malým hrboľom. Povrch hladký, alebo jemne radiálne zvrásnený a zvlnený, za sucha matný a akoby bielo oinovatený, za vlhka lepkavý a zamatový. Farba u mladých plodníc šedo hnedá, fialovo šedá, ružovo hnedá, čoskoro bledne smerom od okraja na šedo ružovú, šedo žlto hnedú, dymovo šedú, alebo bledo šedú, niekedy pri okraji s úzkymi fialovo šedými zónami (kruhmi). Okraj podvinutý, potom zostáva dlho nadol zahnutý, niekedy jemne zvrásnený alebo zrnitý, zvlnený, inak hladký.

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až zbiehavé, stredne husté, vysoké 2-5 mm, niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami, za mlada belavé, neskôr krémové až svetlo okrové s oranžovým nádychom, nakoniec tmavšie okrovo hnedé, na poranených miestach sa po dlhšej dobe (2-3 hodiny) sfarbujú od zasychajúceho mlieka na šedo zeleno.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, alebo na báze hrubší, 30-70 x 5-15 mm, často zahnutý, najskôr plný a tvrdý, neskôr mäkší s dutinou, povrch hladký až jemne pozdĺžne žilkovaný (neskôr môže byť nepravidelný, hrboľkatý), v mladosti belavý a oinovatený (neskôr zostáva oinovatený len vo vrchnej časti), potom farebne belavo červenkastý až špinavo svetlo okrový, miestami s fialovým nádychom, často s výraznou bledou zónou pod lupeňmi.

Dužina:

Dužina belavá, na reze pomaly šedne (hlavne v okrajovej časti klobúka), v hlúbiku býva červenkasto šedá, u starých plodníc niekedy olivovo žltohnedá až dymovo šedá. Vôňa nevýrazná, alebo len slabo ovocná, chuť dužiny štipľavá, alebo mierna a až neskôr štipľavá. Mlieko biele, na lupeňoch zasychá na šedo zelenkasto (alebo olivovo žlto hnedo), štipľavé.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach bledo krémový.

Výskyt:

Lactarius vietus rastie zvyčajne v skupinách na vlhkých miestach (často v močariskách), ale nájdeme ho aj na suchších miestach v rôznych krovinách. Preferuje kyslejšie podložie a skôr na živiny chudobnejšie pôdy, viaže sa na brezu (Betula sp.). Vyskytuje sa až do horského pásma.

Podobné druhy:

Lactarius vietus je charakteristický tým, že jeho mlieko sa pomaly mení pri zasychaní na šedo zelenkasté, a taktiež bledou zónou na hlúbiku pod lupeňmi.
Určitú podobnosť vykazuje Lactarius pilatii, ktorý je však tmavšie sfarbený (hnedý) a má výraznejší hrboľ v strede klobúka. Jeho klobúk nebýva v strede tak výrazne vtlačený, ani lievikovitý. Jeho lupene nie sú ani v mladosti tak belavé (skôr žltkasté a krémovo okrové). Rastie často v machu (rašelinníku (Sphagnum sp.), viaže sa na brezu (Betula sp.). Jeho mlieko tiež zasychá na šedo zelenkasto.

Lactarius syringinus (najnovšie je už radený ako synonymum, resp. forma pre Lactarius vietus) má mäsitejšie (väčšie) plodnice, výraznejšie sfarbenie (viac živé, telovo ružové až tehlové), jeho klobúk nebledne tak ako u Lactarius vietus a býva často výraznejšie zónovaný (kruhovanie). Chuť mlieka je veľmi štipľavá. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a pravdepodobne aj smrek (Picea sp.). Jeho mlieko tiež zasychá na šedo zelenkasto.

Za určitých okolností môže dôjsť k zámene za bledé plodnice Lactarius trivialis, ktorý sa vyskytuje hlavne pod smrekom (Picea sp.), ale môže sa nájsť aj pod brezou (Betula sp.). Ten na rozdiel od Lactarius vietus má výraznejšie lepkavý (klzký) povrch klobúka a často, hlavne spočiatku, aj hlúbika.
Podobne sfarbené plodnice môže vytvárať aj Lactarius albocarneus, ktorý sa však viaže na jedľu (Abies alba), a má taktiež výrazne lepkavý povrch klobúka. Jeho mlieko mení oxidáciou farbu na slabo žltkastú (aj pri izolovaní na papier).
V severských oblastiach môže dôjsť k zámene za Lactarius hysginoides a Lactarius subcircellatus, ktorých mlieko, okrem iných badateľných makroskopických odlišností, nemení farbu pri zasychaní na šedo zelenkastú.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus vietus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 66 (1821)
Agaricus vietus var. cyathula Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 66 (1821)
Agaricus vietus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 66 (1821) var. vietus
Galorrheus vietus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 126 (1871)
Lactarius paludestris Britzelm., Ber. naturhist. Augsburg 31: 174 (1894)
Lactarius vietus f. constans J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 5: 39 (1940)
Lactarius vietus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 344 (1838) [1836-1838] f. vietus
Lactarius vietus var. paludestris (Britzelm.) Killerm., Denkschr. Königl.-Baier. Bot. Ges. Regensburg 19(N.F. 13): 80 (1933)
Lactarius vietus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 344 (1838) [1836-1838] var. vietus
Lactifluus paludestris (Britzelm.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(2): 489 (1898)
Lactifluus vietus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)