rýdzik gáfrový
Lactarius camphoratus (Bull.) Fr.
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Nejedlá huba
Čas a miesto:
29. 09. 2013, Kladensko, ČR
Popis:
Zmiešaný les - smrekovec, borovica, buk, dub, ďalej osika.
Lactarius camphoratus rastie skupinovo v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch najmä v podhorských a horských oblastiach, väčšinou na viacmenej kyslom podloží. Viaže sa na smrek (Picea sp.), ale i na iné ihličnaté stromy, no môže sa vyskytnúť aj pod bukom (Fagus sp.). Ako substrát preferuje veľmi vlhké miesta.
Klobúk býva s priemerom 25 – 45 (50) mm, klenutý až plochý, neskôr môže byť mierne preliačený, často má malý, ostrý, stredový hrboľ. Povrch je hladký až jemne hrboľkatý, matný, sfarbený tmavo tehlovo červeno až oranžovo hnedo (môže byť viditeľný fialový nádych), neskôr (hlavne za sucha) od okraja bledne (to je práve vidno na fotke), ale stred klobúka je vždy tmavší. Okraj dlho podvinutý, vekom sa stáva jemne zvrásnený. Lupene stredne husté, stredne vysoké, široko pripojené, niektoré rozvidlené, krémové až červenkasto hnedé. Hlúbik pomerne tenký, v dospelosti dutý, často tmavší ako klobúk, hnedý až šedo červeno (rúžovkasto) hnedý (za mlada bielo oinovatený), neskôr lysý, na vrchu bledší, na báze tmavší. Dužina béžová s červenkastým nádychom až tehlovo červená, pod pokožkou klobúka tmavo červeno hnedá, chuť nevýrazná, vôňa za čerstva taktiež nevýrazná (sladkastá, plošticová, ako L. quetus), avšak pri sušení sa výrazne mení a voní po Maggi korení, pričom táto vôňa dlho pretrváva. Mlieko je vodnato biele, nemenné aj po izolovaní, mierne (niekedy po chvíli jemne zvieravé, horké).
Zámena je možná za Lactarius rufus, ktorý rastie v rovnakom biotope, avšak má výraznú štipľavú chuť dužiny aj mlieka. Podobnosť plodníc aj biotopu môže byť aj s Lactarius badiosanguineus, ten má chuť mlieka tiež miernu (mierne horkú), ale na reze je dužina žltkastá po rozkrojení. Od týchto dvoch druhov sa Lactarius camphoratus ľahko odlíši podľa svojej špecifickej vône pri zasychaní. Lactarius serifluus je taktiež podobný druh, viaže sa však na listnaté stromy, najmä dub (Quercus sp.) a buk (Fagus sp.), a má vo všeobecnosti svetlejší hlúbik a inú vôňu (nevoní po Maggi korení). Podobnosť v niektorých znakoch vykazuje aj Lactarius subumbonatus, ten sa viaže na dub (Quercus sp.) ako aj na iné listnaté stromy, jeho klobúk je tmavšie sfarbený, naopak hlúbik je svetlejší ako klobúk, za čerstva voní oveľa výraznejšie (plošticovo) ako Lactarius camphoratus, mlieko má vodnato biele, pri zasychaní je priehladné.
OBR 422920
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval JUDr. Michal Jamrich (Mijam)
Exsikát existuje
Herbár: HBMJ
Ďalšie informácie:
ID: 422918; Zverejnené: 20. 10. 2013
Zaradené:
Atlas húbLactarius (Lactifluus)