Úvodná stránka » Diskusné fóra » Diskusie o hubách »

„Tiež" použitie húb !


portret

serpico atlasár 4.2.2009 14:55

Netradičné využitie,.... zvláštnosti, extrémy,...

Niekedy sa hubami nahradzali obilniny. Z rozdrvenych suchych plodnic „sirovca obycajneho“ (Laetiporus sulphureus) sa vraj na Sumave v neurodnych rokoch pekaval chlieb. ( Pavol Škubla, Tajomné huby)

Lesklokôrovka obyčajná (Ganoderma lucidum), v Japonsku nazývaná reiši. V Kjóte sa nachádza chrám Genkoan Reiši Dera zasvätený tejto hube-symbolu štastia.
Lesklokôrovka obyčajný mala i prozaickejšie využitie.
V Číne ňou zlodeji „trávili“ ?! ošípané“,... . ( Pavol Škubla, Tajomné huby)

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 4.2.2009 17:33

To mi niečo pripomenulo:

http://www.nahuby.sk/poradna_detail.php?...

Reagovať na správu

portret

pepe69 4.2.2009 20:31

Tiez pouzitie vyrodeneho substratu;vyrodeny substrat po hlive obsahuje mnohe enzymy a dalsie biologicky aktivne latky,uspesne bol pouzity ako krmivo pre osipane.Pri 10% podiele v krmnej davke prispel substrat k vyraznemu zvyseniu prirastku hmotnosti zvierat a k ich ukludneniu...parafrazoval som /Jablonsky,Sasek,Jedle a lecive houby,2006/

Reagovať na správu

portret

yuyka atlasár 4.2.2009 21:23

nejaký trúdnikovec sa tiež používal na zapálenie ohňa v lese ak bolo drevo vlhké..

Reagovať na správu

portret

fugi 17.10.2009 19:46

namiesto papiera abo ineho horlaveho mat.,
v min. vtacie hniezda, sucha trava, prachno,
drobne vetvicky a nastruhane hobliny - to asi bolo to vlhke drevo - su pravdepodobne az z neskorsieho obdobia, ked uz boli zapalovace a zapalky

Reagovať na správu

portret

serpico atlasár 5.2.2009 07:54

Rozne zdroje uvadzaju liecive ucinky "Ganoderma lucidum",..
-dolezita pre vegetarianov, ma liecit nervovu slabost a posobit blahodarne na celkovy zdravotny stav,..
-v cinskej medicine sa pouziva viac nez 4 000 rokov, lieci vysoky krvny tlak, astmu, nechutenstvo, nervove podrazdenie,..
-posilnenie organizmu pri chronickych chorobach,..
-nove vyskumy potvrdzuju i jej ucinnost pri tlmeni rastu niektorych nadorov,..(Dagmar a Siegfrid Steinovi, Pěstujeme houby)
-!!! a objavi sa tu i zmienka, v Číne ňou zlodeji „trávili“ ?! ošípané“,...
..ten, kto sa chce, alebo sa zaobera liecivymi ucinkami hub, berie na zretel i tuto informaciu, ktovie, ako je hodnoverna?, ...na jednej strane liecive ucinky, a na druhej "travicstvo" ! (velka davka?,....)...a info o traveni je pod foto p. Baiera,....

Reagovať na správu

portret

Máčik 5.2.2009 15:44

Veru ťažký bol život čínskeho zlodeja svíň!Na otázku do poradne odpovedala pani
dr.Kautmanová exaktne.Na území Československa sa kedysi z Práchnovca kopyt. vyrábali napr.aj žokejské "čiapky",aj na mnohých miestach dneš.Nemecka,
predovšetkým v Bavorsku sa vyrábali rukavice,klobúky,nádoby...Dodnes sa pre turistov v Rumunsku toto remeslo predvádza.Používa sa len hnedá,kože z diviny
podobná vrstva,ktorá sa z huby odreže ešte ne strome.Potom sa 8-14 lúhuje v
roztoku vody a potaša alebo moču a popola/žiaden frk,viď"Adventskalender der wilden Rumänienfreunde..".Potom sa dreveným kladivom vyklepáva na tenko,máča vo vode a rukami zmäkčuje a formuje.Lekáreň 19.stor.sa nezaobišla bez krvácanie zastavujúcich obvazov,ktoré sa vyrábali podobne,len bez chemikálií a dúfam aj toho moču.V každom prípade som si rozmyslel zakúpenie klobúka z tohoto materiálu

Reagovať na správu

portret

Máčik 5.2.2009 17:48

Spracovanie Práchnovca bolo ešte v 19.stor.priemyselné odvetvie.Hlavný produkt
bol zapaľovač/Zunder/,ktorý sa vyrábal z hymenofora.V r.1660 ho predali v Nemecku 1000 centov,čo bolo pri jeho ľahkosti veľa.Každý,kto sa pohyboval v prírode,mal kremienok,oceľ a zapaľovač.
Zbieranie Práchnovca v lese bolo zvláštne remeslo-"zundern=práchnivcovať". Hymenofor sa používalna výrobu zapaľovača,zbytok špeciálne narezaný lúhoval a vyklepával,pričom sa pôvod plocha zväčšila až 10X a vznikol ľahký a ohybný materiál.Napr.zo zvlášť veľkého exemplára vyrobili talár pre arcibiskupa z Freiburg-u.

Reagovať na správu

portret

yuyka atlasár 6.2.2009 10:57

Na farbenie sa používali prírodné farbivá, pričom ale všetky farbené kabáty boli hnedej farby. Na túto farbu sa používala huba parazitujúca na ovocných stromoch- choroša (Najčastejšie na orechu a jabloni). Najskôr choroš usušili, pred použitím rozdrvili, vyvarili vo vode. Vznikol hnedý roztok. Odtieň farby kože závisel na koncentrácií roztoku. Pri samotnom farbení sa potierala mäsová stranou týmto roztokom. Potierala sa raz alebo viac krát, podľa požadovaného odtieňa. Po každom natretí sa ale nechala koža vysušiť.
PhDr. Jarmila Paličková-Pátková, CSc.: Ľudové kožušníctvo na Slovensku. vydavateľstvo Veda

Reagovať na správu

portret

serpico atlasár 14.2.2009 13:11

...onehdy som pisal, ze zvysky z cistenia hub skoncia vzdy roztrusene v terene, ale je v ponuke i iny sposob ich "efektivneho zhodnotenia"!
"Vyzivne latky v hubach maju blahodarny ucinok na ludsky organizmus nielen pri podavani znutra, ale i z zvonku. Francuz REGERAT (1968) navrhuje vyrobu huboveho extraktu z roznych bazidiovych alebo vreckatych hub (najma zo smrcka kuzeloviteho – Morchella conica a cirovky sivej – Tricholoma portentosum), ktore sa najprv susia, rozdrvia na prasok a potom sa viacnasobne extrahuju. Po fermentacnom rozlozeni cukrov sa ziska vysledny alkoholovy koncentrat obsahujuci aminokyseliny, mineralne soli, zluceniny siry a ergosterol vhodny ako prisada do vlasovych vod a samponov, ktore zabranuju tvorbe lupin !

Pre svoj obsah rozlicnych latok su huby zaujimave nielen pre ludi, ale aj pre zelene rastliny. Vo vodnych extraktoch plodnic a v roztokoch zivin na pestovanie hub v laboratoriach sa zistili rastove hormony zelenych rastlin – HETEROAUXINY a GIBERELINY. Mnozstvo heteroauxinov v muchotravke cervenej, peciarke polnej a v strapacke zlatozltej (Ramaria aurea) kolise od 130 do 500 mg v kg susiny. Zistili sa aj v inych druhoch, najma v takych, ktore ziju v mykorize zo zelenenymi rastlinami.

Pri pokusoch s latkami giberelinoveho typu, ktore boli izolovane zo zivnych roztokov na roznych druhoch kukuric a hrachu, dosiahlo sa predlzenie zelenych vyrastkov o 60 az 100 %. Zmeny mozu byt sposobene bud predlzenim buniek, zvacsenim ich poctu, alebo kombinaciou oboch tychto faktorov. Heteroauxinove extrakty z plodnic hriba satana (Boletus satanas), peciarky polnej (Agaricus campester) a plavky cernejucej (Russula nigricans) posobili na vyssie rastliny ako inhibitory, v nizkych koncentraciach ako stimulatory rastu. Pravidelne (2 x za tyzden) pofrkanie paradajok zriedenym extraktom v priebehu 45 dni zvysili urodu plodov o 128 %, pricom sa zvacsila stredna hmotnost plodov a rychlejsie dozrievali. Pritomnostou rastovych latok v plodniciach hub mozno vysvetlit skusenosti zahradkarov, ktori pouzivaju stare plodnice na prihnojovanie nielen zeleniny a ovocia, ale aj izbovych rastlin".
(Pavol Škubla, Tajomné huby)

Reagovať na správu

portret

novyj 17.10.2009 13:03

hanbím sa aj za vás

Reagovať na správu

portret

serpico atlasár 17.10.2009 13:35

...nech sa kazdy hanbi sam za seba !...a ak to bolo urcene mne, prosim vysvetlit !!!

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 17.10.2009 19:56

Čo ste náš nový riaditeľ?

Reagovať na správu

portret

novyj 17.10.2009 13:02

nádherná téma,ešte napíšte ako z húb vyrobiť drogy a alkohol a pomaly v lesoch najdete len podpapierniky hnus.....

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 17.10.2009 23:36

Nebyť bohatého využitia húb, nemali by ste mnohé antibiotiká, kvasnice, ani pivo. Áno, z húb sa vyrába aj alkohol. Neviem teda, o čo tu ide.

Reagovať na správu

portret

milustek pokročilý, atlasár 18.10.2009 06:00

Veru tak, vyuzitie huby Saccharomyces cerevisiae je obrovske a siaha daleko do historie ludstva. Daju sa pouzit aj samotne ako liek:

http://zdravie.pravda.sk/drozdie-je-jedn...

Reagovať na správu

portret

Igor atlasár 6.10.2011 00:08

Kuknite si toto video. Pozor toto nie je žiadna paveda ani astrológia!
http://www.youtube.com/watch?v=akFpFpAtl...

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 6.10.2011 09:00

zrovna som si zapojil a odpojil pár génov

Reagovať na správu

portret

Igor atlasár 6.10.2011 09:12

No keď som to sem prikladal, tiež som nejaké odpojil

Reagovať na správu

portret

bršo 6.10.2011 13:38

haluz pri čítaní tohto vlákna akurát sledujem na čt2 dokument o epigenetike

Reagovať na správu

portret

Igor atlasár 6.10.2011 13:52

A čo hovoria?

Reagovať na správu

portret

bršo 6.10.2011 21:48

ups však to je ten istý

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 11.10.2011 11:04

Zaujimave studie, tak ci tak musi clovek sam dojst k presvedceniu coho sa chce drzat. Zaujimalo by ma co ma tu v Irsku a moju dceru v UK ovplyvnilo

Reagovať na správu

portret

Feri_01 6.10.2011 14:03

tento dokument som už raz videl v TV ale rád som si ho pozrel znovu ani nie tak kvôli mne ale aby som mohol aj ďalším ľuďom o význame stravy aj s ohľadom na ďalšie generácie, ďakujem

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 6.10.2011 16:02

Podľa toho dokumentu sa Fredegar narodil v zime.

Reagovať na správu

portret

peterVR46 pokročilý 7.10.2011 00:41

Suprový dokument!

Reagovať na správu