muchotrávka končistá Amanita virosa Bertill.<br/>pečiarka hľuznatá Agaricus essettei Bon

muchotrávka končistá Amanita virosa Bertill.

pečiarka hľuznatá Agaricus essettei Bon

Popis:
muchotrávka končistá (Amanita virosa)
Veľké nebezpečenstvo otravy hrozí pri zámene tejto muchotrávky, ale aj bielej variety m.z. a muchotrávky bielej (jarnej) s jedlými pečiarkami. Hlavným faktorom, spôsobujúcim zámeny je podobný tvar a hlavne rovnaká - biela farba plodníc. Muchotrávka končistá má klobúk kužeľovitý, vajcovitý alebo zvoncovitý, neskôr rozprestretý, biely, hladký za vlhka mierne slizký a lepkavý. Lupene sú husté a vždy biele, zamlada zakryté plachtičkou. Hlúbik je štíhly, šupinatý na vrchu s blanitým bielym prsteňom (niekedy je potrhaný a teda môže aj chýbať) dole zhrubnutý do hľuzy, obalený bielou kalichovitou voľnou pošvou. Dužina je biela, s nenápadnou neskôr nepríjemnou vôňou a chuťou. Rastie v ihličnatých lesoch pod smrekmi a borovicami, menej v zmiešaných a listnatých lesoch.
muchotrávka zelená biela (Amanita phalloides var. alba) Má klobúk podobný ale lúčovito vláknitý, dužina má v mladosti príjemnú vôňu a chuť, neskôr však páchne po surových zemiakoch. Rastie hlavne v listnatých lesoch pod dubmi, bukmi a hrabmi, ale niekedy aj pod borovicami.
muchotrávka biela (Amanita verna) Má klobúk hladký, nevláknitý, niekedy ho môže mať v strede so žltým nádychom, hladký je aj hlúbik, rastie v teplejších oblastiach pod listnáčmi.
Všetky tieto tri muchotrávky sú smrteľne jedovaté !!!

pečiarka hľuznatá (Agaricus essettei)
Klobúk je tiež zvoncovitý, neskôr sploštený, biely, hladký, po otlačení žltne. Lupene sú voľné, spočiatku bledé, neskôr dostávajú ružovú, mäsovoružovú až tmavohnedú farbu. Spočiatku sú prikryté bielou vatovou plachtičkou.
Hlúbik valcovitý, smerom dole rozširujúci sa až do diskovitej hľuzy. Po rozpadnutí plachtičky zostane na vrchu prsteň, ktorý je najprv belavý, neskôr okrovie. Dužina je biela, žltne len pod pokožkou na otlačených miestach. Starnutím dužina nadobúda postupne hnedú farbu. Vôňa dužiny pripomína aníz, chuť má nenápadnú. Rastie v ihličnatých aj listnatých lesoch. Podobné sú viaceré jedlé druhy pečiarok: pečiarka hájová (Agaricus sylvicola) , pečiarka ovčia (Agaricus arvensis) ale aj pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus) , ktorá, sa líši atramentovým pachom a miernou jedovatosťou a ďalšie druhy pečiarok.

Hlavné rozlišovacie znaky:
muchotrávka končistá (Amanita virosa) Lupene sú vždy biele, na báze hlúbika je pošva, biela farba sa vekom veľmi nemení
pečiarka hľuznatá (Agaricus essettei) Lupene spočiatku belavé, neskôr ružovejú až po tmavohnedú farbu. Nikdy nemá pošvu. Vôňa anízová. Plodnice vekom pomaly hnednú.

Naposledy upravil: Stano Husár

Diskusia k obrázku

Zatiaľ neboli zaslané žiadne príspevky.

Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.