rýdzik lieskový
Lactarius pyrogalus (Bull.) Fr.
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Nejedlá huba
Čas a miesto:
15. 09. 2013, Zázrivá
Popis:
Pod lieskami v zmiešanom lese - lieska, osika, breza, smrek. Veľká skupina mladých plodníc.
Lactarius hortensis sa vyskytuje od podhoria po horské pásmo v lesoch, na ich okrajoch, ale aj v tráve, zvyčajne v skupinách, viaže sa primárne na liesku (Corylus sp.), ale podľa niektorých zdrojov ho môžeme nájsť aj pod hrabom (Carpinus sp.), možno aj pod inými listnatými stromami.
Klobúk máva priemer 30 - 60 (90)mm, najskôr je klenutý, neskôr plochý až mierne preliačený, často so zvlneným okrajom, ktorý je dlho podvinutý, časom rovný a ostrý, niekedy môže byť okraj trochu ryhovaný. Povrch klobúka je hladký, alebo veľmi jemne zamatový, za vlhka a pri čerstvých plodniciach trochu slizký, inak suchý, dymovo šedý, hnedo šedý, dymovo okrový, niekedy smerom k okraju nevýrazne olivovo šedo zónovaný (kruhovanie) na hnedastom alebo olivovo žltom podklade, okraj býva bledší. Lupene široko pripojené, môžu byť rozvidlené, pomerne riedke a vysoké, prestriedané kratšími lupienkami, najprv krémové, neskôr rúžovkasto žlto až hnedo okrové, nemenia farbu pri poškodení. Hlúbik nepravidelne valcovitý, na vrchu mierne stenčený s bledou zónou pod lupeňmi, tuhý, ale krehký, s dutinou, hladký alebo jemne zvrásnený, bledo krémový až šedasto bledo žlto hnedý, často s oranžovo okrovými škvrnami. Dužina je biela, belavá, niekedy môže mať na vzduchu žltkastý nádych, na báze sa mení na telovo rúžovo, vôňa nevýrazná, chemická, kyslastá (niekomu môže pripomínať hrušky, mne skôr latexový náter), chuť veľmi štipľavá. Mlieko biele, hojné, dlho nemenné, ale zasychá na bledo šedo zeleno. Chuť mlieka ihneď veľmi štipľavá.
Veľmi podobný druh predstavuje Lactarius circellatus rastúci v rovnakom biotope (viaže sa primárne na hrab, ale môže byť aj pod lieskou), ktorý má výrazne hustejšie lupene a zvyčajne zreteľne zónovaný klobúk, je tmavšie šedo hnedo sfarbený s fialovým alebo rúžovým nádychom, mlieko má horké až štipľavé. Zámena by bola možná aj za Lactarius blennius, ktorý sa však viaže na buk (Fagus sp.), má bledšie lupene a Lactarius fluens, ten rastie tiež najmä pod bukom, má bledšie lupene a navyše výraznú bielu (veľmi bledú) okrajovú zónu klobúka.
V zahraničných zdrojoch je uvádzaný synonymicky ako Lactarius pyrogalus, pričom podľa Velenovského (1920) by mohol byť Lactarius hortensis druh, ktorý sa viaže výhradne na liesku a Lactarius pyrogalus druh rastúci pod bukom a hrabom. Každopádne sa v súčasnosti považujú za druh jeden.
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval JUDr. Michal Jamrich (Mijam)
Exsikát existuje
Herbár: HBMJ
Ďalšie informácie:
ID: 421846; Zverejnené: 15. 10. 2013