Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik sivozelený

Lactarius blennius (Fr.) Fr.
ryzec zelený

Nejedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 35-90 mm, na začiatku klenutý s podvinutým okrajom, neskôr sa stáva plochý až mierne preliačený, okraj zostáva dlho podvinutý. Povrch hladký, za vlhka výrazne slizký a lepkavý, za sucha menej slizký, môže byť až suchý (aj mladé plodnice môžu mať okraj suchý a zamatový). Vzhľadovo variabilný, farebne môže byť hnedo alebo šedo olivový, niekedy u starších plodníc v strede bledší, často zónovaný v podobe tmavších škvŕn najmä vo vonkajšej polovici (avšak niekedy nájdeme plodnice aj bez zónovania). OBR 423240

Plodná časť:

Lupene za mlada biele (dlho pretrváva výrazne bledá farba), nakoniec bledo krémové, šedasté až krémové, pripojené až mierne zbiehavé, niekedy so zúbkom, pomerne husté, niekedy rozvidlené. Na lupeňoch sa môžu objaviť zaschnuté škvrnky mlieka v zelenkastej farbe, aj po poškodení sa sfarbujú šedo zeleno.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, alebo na báze zužujúci, niekedy akoby stlačený, hladký alebo jemne žilkovaný, často slizký. Väčšinou belavo žilkovaný na špinavo šedo zelenom, alebo rúžovkasto telovo žlto hnedom podklade. Na vrchu a na báze býva väčšinou bledší ako zvyšok hlúbika.

Dužina:

Dužina stredne tuhá, pružná, v hlúbiku vatovitá alebo s dutinou u starších plodníc. Belavá so zelenkastým, šedastým nádychom. Vôňa nevýrazná alebo jemne kyslastá. Chuť dužiny štipľavá.
Mlieko biele, hojné u čerstvých plodníc, izolované nemenné (alebo slabo žltnúce), avšak na lupeňoch zasychá na bledo šedo zeleno. Chuť mlieka po chvíli (2-3 sek.) štipľavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach bledo krémový.

Makrochemické reakcie:

KOH reakcia na pokožke klobúka žltkastá.

Výskyt:

Lactarius blennius rástie jednotlivo alebo v skupinách v listnatých aj zmiešaných lesoch s výskytom najmä do podhorského pásma, výnimočne až do pásma horského. Môžeme ho nájsť prakticky na každom type podložia, vždy je viazaný na buk (Fagus sp.).

Podobné druhy:

Podobný druh predstavuje Lactarius fluens, tiež sa viaže na buk (Fagus sp.), ale aj na hrab (Carpinus sp.), no dobrým odlišujúcim znakom je jeho výrazne bledý okraj klobúka (belavý, bledo krémový) a vo všeobecnosti je menej slizký. Zámena by bola možná aj za Lactarius circellatus, ktorý sa však viaže na hrab (Carpinus sp.), má vo všeobecnosti tmavšie lupene (u mladých plodníc bledo krémové, neskôr krémové) a aj inú farbu klobúka (viac šedú s typicky šedasto hnedými zónami), ako aj za Lactarius hortensis (syn. pyrogalus), tiež má tmavšie a navyše pomerne riedke lupene, väčšinou sa vyskytuje pod lieskou (Corylus sp.) a jeho mlieko je okamžite veľmi štipľavé.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
osobné poznatky,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt),
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso),
British Fungus Flora, vol. 9, Russulaceae: Lactarius (R. W. Rayner),
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus blennius Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 60 (1815)
Agaricus viridis Schrad., Spicil. fl. germ. 1: 123 (1794)
Galorrheus blennius (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 127 (1871)
Lactarius albidopallens (J.E. Lange) J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris): 179 (1976)
Lactarius blennius f. albidopallens J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 5(no. 5): 29 (1928)
Lactarius blennius (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838] f. blennius
Lactarius blennius f. virescens J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 5: 37 (1940)
Lactarius blennius (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838] var. blennius
Lactarius blennius var. viridis (Quél.) A. Marchand, Champignons du Nord et du Midi (Perpignon) 6 (1980)
Lactarius viridis Quél., Fl. mycol. France (Paris): 353 (1888)
Lactifluus blennius (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)