rýdzik sadzový
Lactarius picinus Fr.
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
bobineta atlasár, moderátor 14.10.2013 09:21
Diky za dobre podanie popisu a odlisovacich znakov. Ano je velmi podobny s hnedozamatovym. Ciernozamatovy skuseny hubar nemoze pomylit, aj ked rastie v podobnom biotope, ma velmi kontrastny prechod hlubik- lupene a klobuk
Mijam pokročilý, mykológ 14.10.2013 12:33
Som rád, ak sa to niekomu bude hodiť pri určovaní. Ďakujem a máš pravdu s tým čiernozamatovým.
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Jedlá huba
Čas a miesto:
16. 09. 2013, Okolie Žiliny
Popis:
Niekoľko plodníc som našiel v prevažne smrekovom lese.
Lactarius picinus sa vyskytuje hlavne v ihličnatých, prípadne zmiešaných lesoch horského a podhorského pásma, kde býva na niektorých miestach pomerne hojný. Viaže sa na smrek (Picea sp.), ale môžeme ho nájsť aj pod jedľami a výnimočne aj pod inými ihličnatými stromami. Klobúk býva u mladých plodníc klenutý, neskôr plocho klenutý až jemne preliačený. Okraj je dlho podvinutý, často nepravidelný, povrch klobúka je zamatový (jemne plstnatý), matný a suchý (iba vplyvom vlhkého počasia môže byť lesklý, nie však slizký), často hrboľatý, vekom môže byť popraskaný. Farba klobúka je výrazne tmavá, hnedá, černastá. Lupene sú v kontraste s klobúkom veľmi bledé, belavé až krémové, nakoniec môžu byť až tmavo okrové, niekedy so špinavo červenkastými škvrnami, pomerne husté, vysoké, často pri hlúbiku rozvidlené. Poranením sa zafarbia po dlhšej dobe (viac ako hodina) na lososovo až hrdzavo hnedo. Hlúbik je dosť robustný, plný, valcovitý, niekedy nepravidelný a často na vrchu zhrubnutý. Najmä v strednej časti je akoby tmavo oinovatený, skoro tak tmavý ako klobúk, ale väčšinou bledší. Výrazným znakom je zhruba 2 mm bledý pás pod lupeňmi. Dužina, ako prakticky celá plodnica, je dosť tuhá, v hlúbiku niekedy starnutím vatovitejšia, pružnejšia. Vôňa nie je veľmi výrazná, chemická, kyslastá, môže pripomínať dym. Chuť dužiny mierna, ale nie veľmi príjemná, prechádza až do horkej (jemne štipľavej). Mlieko je biele, skôr nehojné, izolované nemenné, avšak v kontakte s dužinou (po dlhej dobe) jemne červenkasté, chuť mierna s prechodom do štipľavej (cca po 5 sek.)
Podobný druh predstavuje Lactarius fuliginosus, ktorého klobúk však býva bledší, nie je taký zamatový (plstnatý) a má aj redšie lupene. Teoreticky by mohol byť zamenený aj za Lactarius lignyotus, ktorý sa vyskytuje v rovnakom biotope, má však jednoznačný rozlišovací znak v podobe výrazného zvrásnenia vo vrchnej časti hlúbika, akoby pokračovania lupeňov.
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval JUDr. Michal Jamrich (Mijam)
Exsikát existuje
Herbár: HBMJ
Ďalšie informácie:
ID: 421334; Zverejnené: 13. 10. 2013
Zaradené:
Atlas húbLactarius (Lactifluus)
