Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik sadzový

Lactarius picinus Fr.
ryzec datlí

Jedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

rýdzik sadzový OBR 178400 Klobúk býva u mladých plodníc klenutý, neskôr plocho klenutý až jemne preliačený. Okraj je dlho podvinutý, často nepravidelný, povrch klobúka je zamatový (jemne plstnatý), matný a suchý (iba vplyvom vlhkého počasia môže byť lesklý, nie však slizký), často hrboľatý, vekom môže byť popraskaný. Farba klobúka je výrazne tmavá, hnedá, černastá.

Plodná časť:

rýdzik sadzový rýdzik sadzový rýdzik sadzový
OBR 178401 OBR 178404 OBR 421333 Lupene sú v kontraste s klobúkom veľmi bledé, belavé až krémové, nakoniec môžu byť až tmavo okrové, niekedy so špinavo červenkastými škvrnami, pomerne husté, vysoké, často pri hlúbiku rozvidlené. Poranením sa zafarbia po dlhšej dobe (viac ako hodina) na lososovo až hrdzavo hnedo.

Hlúbik:

rýdzik sadzový OBR 178399 Hlúbik je dosť robustný, plný, valcovitý, niekedy nepravidelný. Najmä v strednej časti je akoby tmavo oinovatený, skoro tak tmavý ako klobúk, ale väčšinou bledší. Výrazným znakom je zhruba 2 mm bledý pás pod lupeňmi.

Dužina:

rýdzik sadzový OBR 178403 Dužina, ako prakticky celá plodnica, je dosť tuhá, v hlúbiku niekedy starnutím vatovitejšia, pružnejšia. Vôňa nie je veľmi výrazná, chemická, kyslastá, môže pripomínať dym. Chuť dužiny mierna, ale nie veľmi príjemná, prechádza až do horkej (jemne štipľavej). Mlieko je biele, skôr nehojné, izolované nemenné, avšak v kontakte s dužinou (po dlhej dobe) jemne červenkasté, chuť mierna s prechodom do štipľavej (cca po 5 sek.)

Výtrusný prach:

rýdzik sadzový rýdzik sadzový OBR 178402 OBR 178233 Výtrusný prach je rúžovkasto béžový.

Výskyt:

Lactarius picinus sa vyskytuje hlavne v ihličnatých, prípadne zmiešaných lesoch horského a podhorského pásma, kde býva na niektorých miestach pomerne hojný. Viaže sa na smrek (Picea sp.), ale môžeme ho nájsť aj pod jedľami a výnimočne aj pod inými ihličnatými stromami.

Podobné druhy:

Podobný druh predstavuje Lactarius fuliginosus, ktorého klobúk však býva bledší, nie je taký zamatový (plstnatý) a má aj redšie lupene. Teoreticky by mohol byť zamenený aj za Lactarius lignyotus, ktorý sa vyskytuje v rovnakom biotope, má však jednoznačný rozlišovací znak v podobe výrazného zvrásnenia vo vrchnej časti hlúbika, akoby pokračovania lupeňov, jeho kontrastný rozdiel v bledej farbe lupeňov oproti výrazne tmavej farbe celej plodnice je taktiež špecifický.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
osobné poznatky,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt),
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso),
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin).

Synonymum:

Lactarius azonites var. picinus (Fr.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 362 (1888)
Lactarius fuliginosus subsp. picinus (Fr.) Konrad & Maubl., Icon. Select. Fung. 4: 325 (1927)
Lactarius picinus var. americanus A.H. Sm. & Hesler, Brittonia 14: 403 (1962)
Lactarius picinus var. maritimus A.H. Sm. & Hesler, Brittonia 14: 404 (1962)
Lactarius picinus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 348 (1838) [1836-1838] var. picinus
Lactifluus picinus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (22. 10. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Ladislav Racko (06. 11. 2009), Mgr. Roland Baranovič (01. 02. 2002)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Aktuálne nie sú známe žiadne externé zdroje.


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia