História popisu - Xerula pudens
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 21.12.2011 17:30
Dátum: 21.12.2011 17:30
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Pers.) Singer | |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Agaricus longipes Bull., Herb. Fr. 5: tab. 232 (1785) Agaricus pudens (Pers.) Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 3: 140 (1828) Agaricus radicatus ß pudens Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 313 (1801) Collybia badia Quél. & Le Bret., Compt. Rend. Assoc. Franç. Avancem. Sci. 30(2): 494 (1902) [1901] Collybia badia (Lucand) J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 9(no. 6): 72 (1938) Collybia longipes P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zwickau): 117 (1871) Collybia longipes var. badia Quél., Bull. Soc. Amis Sci. Nat. Rouen, Série II 15: 154 (1880) [1879] Collybia longipes var. badia P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zwickau): 117 (1871) Collybia pudens (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici 35-36: 9 (1949) Collybia radicata var. longipes (P. Kumm.) Rick, Lilloa 2: 265 (1938) Gymnopus pudens (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 605 (1821) Marasmius longipes (P. Kumm.) Quél., Flore mycologique de la France et des pays limitrophes: 321 (1888) Mucidula longipes (P. Kumm.) Boursier, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 40(4): 333 (1926) [1924] Oudemansiella badia (Lucand) M.M. Moser, Z. Pilzk. 19: 11 (1955) Oudemansiella longipes (P. Kumm.) Boursier, in Moser in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Edn 2 (Stuttgart) 2b: 88 (1955) Oudemansiella longipes (P. Kumm.) M.M. Moser, in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Rev. Edn 5 (Stuttgart) 2b/2: 156 (1983) Oudemansiella longipes (P. Kumm.) M.M. Moser, in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Rev. Edn 5 (Stuttgart) 2b/2: 156 (1983) var. longipes Oudemansiella pudens (Pers.) Pegler & T.W.K. Young, Trans. Br. mycol. Soc. 87(4): 590 (1987) [1986] Xerula longipes (P. Kumm.) Maire, Mus. barcin. Scient. nat. Op., Ser. Bot. 15: 66 (1933) | |
Zmeny urobil: Erik Brozmann
Dátum: 07.09.2010 19:39
Dátum: 07.09.2010 19:39
Výskyt:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Zamatka dlhohlúbiková rastie od júla do októbra jednotlivo alebo aj v malých skupinkách na hnijúcom dreve listnatých stromov, ukrytom pod zemou. Vyskytuje sa najčastejšie v svetlých listnatých lesoch, ale i v sadoch alebo parkoch pod jednotlivými stromami. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. <p> Je to neškodná huba, ale na jedenie nevhodná, lebo má tuhú a chrupkovitú konzistenciu. Okrem toho je pomerne zriedkavá, a tak pre praktických hubárov bezvýznamná. | |
Zmeny urobil: Erik Brozmann
Dátum: 07.09.2010 19:39
Dátum: 07.09.2010 19:39
Klobúk:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Klobúk má 30-60 mm v priemere, najprv je zvoncovite klenutý, neskôr plocho rozprestretý, zvyčajne v strede s hrboľom. Býva tuhý a takmer kožovite mäsitý, často lúčovite vráskavý, plavý, plavohnedý alebo červenohnedý, zamatový. | |
Plodná časť:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lupene sú 3-8 mm široké, dosť riedke, pri hlúbiku vykrojené alebo takmer voľné, široko bruškaté, biele alebo jemne krémové. Za suchého počasia bývajú nápadne zvlnené. | |
Hlúbik:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Hlúbik je relatívne dlhý a tenký, zvyčajne 100-180 mm dlhý a 3-8 mm hrubý, valcovitý, hore najtenší, na báze vretenovite zhrubnutý, neskôr býva pokrútený a vráskavý. Je plavohnedý alebo hnedý, zamatový, najprv plný, chrupkovite tvrdý, neskôr dutý. Zakončený je dlhou a tenkou čiernohnedou koreňovitou časťou, ktorá vniká hlboko do substrátu. | |
Výtrusný prach:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | [229006] Výtrusný prach je biely. Výtrusy - 8.5-12.5 x 8-10.5 μm. Cystidy - 70-215 x 15-35 μm. | 1 | Výtrusný prach je biely. |
Zmeny urobil: Erik Brozmann
Dátum: 07.09.2010 17:22
Dátum: 07.09.2010 17:22
Klobúk:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | [229002]Klobúk má 30-60 mm v priemere, najprv je zvoncovite klenutý, neskôr plocho rozprestretý, zvyčajne v strede s hrboľom. Býva tuhý a takmer kožovite mäsitý, často lúčovite vráskavý, plavý, plavohnedý alebo červenohnedý, zamatový. | |
Plodná časť:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | [228999]Lupene sú 3-8 mm široké, dosť riedke, pri hlúbiku vykrojené alebo takmer voľné, široko bruškaté, biele alebo jemne krémové. Za suchého počasia bývajú nápadne zvlnené. | |
Hlúbik:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | [228997]Hlúbik je relatívne dlhý a tenký, zvyčajne 100-180 mm dlhý a 3-8 mm hrubý, valcovitý, hore najtenší, na báze vretenovite zhrubnutý, neskôr býva pokrútený a vráskavý. Je plavohnedý alebo hnedý, zamatový, najprv plný, chrupkovite tvrdý, neskôr dutý. Zakončený je dlhou a tenkou čiernohnedou koreňovitou časťou, ktorá vniká hlboko do substrátu. | |
Výtrusný prach:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | [229006] Výtrusný prach je biely. Výtrusy - 8.5-12.5 x 8-10.5 μm. Cystidy - 70-215 x 15-35 μm. | |
Výskyt:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | [228994]Zamatka dlhohlúbiková rastie od júla do októbra jednotlivo alebo aj v malých skupinkách na hnijúcom dreve listnatých stromov, ukrytom pod zemou. Vyskytuje sa najčastejšie v svetlých listnatých lesoch, ale i v sadoch alebo parkoch pod jednotlivými stromami. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. <p> Je to neškodná huba, ale na jedenie nevhodná, lebo má tuhú a chrupkovitú konzistenciu. Okrem toho je pomerne zriedkavá, a tak pre praktických hubárov bezvýznamná. | |
Úvodné znenie
Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 11.05.2001 00:00
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 11.05.2001 00:00
Zamatka dubová
Xerula pudens
Penízovka dlouhonohá
Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 30-60 mm v priemere, najprv je zvoncovite klenutý, neskôr plocho rozprestretý, zvyčajne v strede s hrboľom. Býva tuhý a takmer kožovite mäsitý, často lúčovite vráskavý, plavý, plavohnedý alebo červenohnedý, zamatový.
Plodná časť:
Lupene sú 3-8 mm široké, dosť riedke, pri hlúbiku vykrojené alebo takmer voľné, široko bruškaté, biele alebo jemne krémové. Za suchého počasia bývajú nápadne zvlnené.
Hlúbik:
Hlúbik je relatívne dlhý a tenký, zvyčajne 100-180 mm dlhý a 3-8 mm hrubý, valcovitý, hore najtenší, na báze vretenovite zhrubnutý, neskôr býva pokrútený a vráskavý. Je plavohnedý alebo hnedý, zamatový, najprv plný, chrupkovite tvrdý, neskôr dutý. Zakončený je dlhou a tenkou čiernohnedou koreňovitou časťou, ktorá vniká hlboko do substrátu.
Dužina:
Dužina je biela, pod povrchom klobúka a hlúbika niekedy trochu hnedastá, takmer kožovitá a nehnijúca. Chuť má miernu, vôňu slabú, príjemnú.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.
Výskyt:
Zamatka dlhohlúbiková rastie od júla do októbra jednotlivo alebo aj v malých skupinkách na hnijúcom dreve listnatých stromov, ukrytom pod zemou. Vyskytuje sa najčastejšie v svetlých listnatých lesoch, ale i v sadoch alebo parkoch pod jednotlivými stromami. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.
Je to neškodná huba, ale na jedenie nevhodná, lebo má tuhú a chrupkovitú konzistenciu. Okrem toho je pomerne zriedkavá, a tak pre praktických hubárov bezvýznamná.