Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

zamatka dubová

Xerula pudens (Pers.) Singer
penízovka dlouhonohá

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-60 mm v priemere, najprv je zvoncovite klenutý, neskôr plocho rozprestretý, zvyčajne v strede s hrboľom. Býva tuhý a takmer kožovite mäsitý, často lúčovite vráskavý, plavý, plavohnedý alebo červenohnedý, zamatový.

Plodná časť:

Lupene sú 3-8 mm široké, dosť riedke, pri hlúbiku vykrojené alebo takmer voľné, široko bruškaté, biele alebo jemne krémové. Za suchého počasia bývajú nápadne zvlnené.

Hlúbik:

Hlúbik je relatívne dlhý a tenký, zvyčajne 100-180 mm dlhý a 3-8 mm hrubý, valcovitý, hore najtenší, na báze vretenovite zhrubnutý, neskôr býva pokrútený a vráskavý. Je plavohnedý alebo hnedý, zamatový, najprv plný, chrupkovite tvrdý, neskôr dutý. Zakončený je dlhou a tenkou čiernohnedou koreňovitou časťou, ktorá vniká hlboko do substrátu.

Dužina:

Dužina je biela, pod povrchom klobúka a hlúbika niekedy trochu hnedastá, takmer kožovitá a nehnijúca. Chuť má miernu, vôňu slabú, príjemnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Zamatka dlhohlúbiková rastie od júla do októbra jednotlivo alebo aj v malých skupinkách na hnijúcom dreve listnatých stromov, ukrytom pod zemou. Vyskytuje sa najčastejšie v svetlých listnatých lesoch, ale i v sadoch alebo parkoch pod jednotlivými stromami. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Je to neškodná huba, ale na jedenie nevhodná, lebo má tuhú a chrupkovitú konzistenciu. Okrem toho je pomerne zriedkavá, a tak pre praktických hubárov bezvýznamná.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Physalacriaceae > Xerula

Synonymum:

Agaricus longipes Bull., Herb. Fr. 5: tab. 232 (1785)
Agaricus pudens (Pers.) Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 3: 140 (1828)
Agaricus radicatus ß pudens Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 313 (1801)
Collybia badia Quél. & Le Bret., Compt. Rend. Assoc. Franç. Avancem. Sci. 30(2): 494 (1902) [1901]
Collybia badia (Lucand) J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 9(no. 6): 72 (1938)
Collybia longipes P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zwickau): 117 (1871)
Collybia longipes var. badia Quél., Bull. Soc. Amis Sci. Nat. Rouen, Série II 15: 154 (1880) [1879]
Collybia longipes var. badia P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zwickau): 117 (1871)
Collybia pudens (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici 35-36: 9 (1949)
Collybia radicata var. longipes (P. Kumm.) Rick, Lilloa 2: 265 (1938)
Gymnopus pudens (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 605 (1821)
Marasmius longipes (P. Kumm.) Quél., Flore mycologique de la France et des pays limitrophes: 321 (1888)
Mucidula longipes (P. Kumm.) Boursier, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 40(4): 333 (1926) [1924]
Oudemansiella badia (Lucand) M.M. Moser, Z. Pilzk. 19: 11 (1955)
Oudemansiella longipes (P. Kumm.) Boursier, in Moser in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Edn 2 (Stuttgart) 2b: 88 (1955)
Oudemansiella longipes (P. Kumm.) M.M. Moser, in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Rev. Edn 5 (Stuttgart) 2b/2: 156 (1983)
Oudemansiella longipes (P. Kumm.) M.M. Moser, in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Rev. Edn 5 (Stuttgart) 2b/2: 156 (1983) var. longipes
Oudemansiella pudens (Pers.) Pegler & T.W.K. Young, Trans. Br. mycol. Soc. 87(4): 590 (1987) [1986]
Xerula longipes (P. Kumm.) Maire, Mus. barcin. Scient. nat. Op., Ser. Bot. 15: 66 (1933)