História popisu - Suillus variegatus
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 23.12.2011 23:11
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | (Sw.) Kuntze |
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Boletus variegatus Sw., K. Vetensk-Acad. Nya Handl. 31: 8 (1810) Ixocomus variegatus (Sw.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 414 (1888) |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 05.04.2001 00:00
masliak strakatý
Suillus variegatus
klouzek (hřib) strakoš
Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 50-140 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom plocho vankúšovitý s bledým podvinutým okrajom. Celý je pokrytý žltosivo olivovou až špinavopomarančovou plsťou; rastom klobúka sa plsť trhá na trsovité šupinky, ktoré v starobe miznú. Najprv je sivožltý až špinavopomarančový alebo hnedočervenkastý, v dospelosti bledší, špinavožltý. Pokožka je iba mierne slizká a dá sa pomerne ťažko olúpať. V dospelosti býva okraj klobúka ostrý.
Plodná časť:
Rúrky sú relatívne krátke (8-15 mm), najprv žltkasté alebo bledopomarančové, v dospelosti tmavoolivové, otlačením slabo zmodrejú; zväčša bývajú široko prirastené alebo pri hlúbiku aj kratšie. Póry sú trochu špinavšie sfarbené, najprv sivožltkasté, potom bledopomarančové, neskôr so zeleným odtieňom a napokon bývajú hnedoolivové. Poranením trochu zmodrejú a modré škvrny sa postupom času menia na hnedé. V dospelosti sú póry okrúhle až hranaté, stredne veľké a v úplnej starobe bývajú nepravidelne predĺžené, takže sú takmer lúčovite usporiadané.
Hlúbik:
Hlúbik je 30-90 mm dlhý a 25-40 mm hrubý, najprv dosť bruchatý, potom valcovitý, na báze často kyjakovite zhrubnutý, citrónovožltý s okrovým odtieňom, v dolnej časti oranžovohnedastý, niekedy červenkastý, takmer hladký, dolu trochu bledo plstnatý.
Dužina:
Dužina je žltkastá až bledopomarančová, nad rúrkami v klobúku a pod povrchom hlúbika citrónovožltá, v báze s pomarančovým tónom, niekedy až hnedastá alebo aj červenkastá. Na vzduchu sa obyčajne mení na modrozelenkastú. V hlúbiku je trochu vláknitá. Vonia slabo ihličím, avšak nie veľmi príjemne. Chuť má nenápadnú.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je olivovohnedý.
Ľudové názvy:
kožušek
Výskyt:
Masliak strakatý rastie od júna do novembra najčastejšie v borových lesoch v piesočnatej pôde. Je to všeobecne rozšírený druh najmä v nížinách, ale ani vo vyšších polohách nie je zriedkavý. Vyskytuje sa v Európe a na Sibíri. V Severnej Amerike a v Japonsku ho zatiaľ nenašli.
Je to síce jedlá huba, ale nie práve najlepšej kvality. Mladé plodnice sú vhodné na nakladanie do octu. Ich dužina je chrumkavá. Varením trochu tmavne.