ušiak obrovský Gyromitra gigas (Krombh.) Cooke<br/>ušiak obyčajný Gyromitra esculenta (Pers.) Fr.
ušiak obrovský Gyromitra gigas (Krombh.) Cooke
ušiak obyčajný Gyromitra esculenta (Pers.) Fr.
Popis:
Slovo odborníka - dr. Ivona Kautmanová
Ušiaky sú záhadné huby. Osobne poznám viacerých hubárov, ktorí bez najmenších problémov konzumujú ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) aj napriek varovaniam o prudkých až smrteľných otravách, ktoré spôsobuje.
V novšej literatúre sa však v súčasnosti spochybňuje konzumácia všetkých ušiakov, teda aj ušiak obrovský (Gyromitra gigas) a ušiak zväzkovitý (Discina fastigiata) .
Mechanizmus otravy ušiakmi totiž ešte stále nie je spoľahlivo objasnený.
Ja osobne som kedysi ušiaky obmedzene konzumovala, dnes sa im radšej vyhnem a nikomu ich neodporúčam.
ušiak obrovský (Gyromitra gigas) rastie od konca marca do začiatku júna, hlavne v apríli, spravidla na zanorenom hnijúcom dreve alebo kôre listnáčov aj ihličnanov (zdanlivo na zemi). Obľubuje hlinité a kremičité pôdy na vápnitom až mierne kyslom podklade.
Klobúk býva v obryse nepravidelne guľovitý alebo laločnatý, dutý, v priemere má 60-160 mm, na povrchu je mozgovito alebo lalokovito poprehýbaný, spodným okrajom prirastený k hlúbiku, žemľovookrový, olivovohnedastý, bledohnedý až hnedý.
Považuje sa za jedlý.
Hlúbik je dutý, nepravidelne valcovitý alebo rozlične deformovaný, na povrchu vráskavý, jemne páperistý, belavý alebo bledookrový.
Dužina je belavá alebo bledosivá, krehká, chuť a vôňu má nevýraznú.
ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) rastie od konca marca do polovice mája na svetlých okrajoch borovicových porastov. Obľubuje piesočnaté pôdy na kyslom a neutrálnom podklade.
Klobúk má 20-80 mm v priemere, v obryse býva okrúhly alebo hranato členitý, na povrchu vráskavý alebo zväčša mozgovite poprehýbaný; sčasti je zrastený s hlúbikom a sčasti od hlúbika laločnato odstáva. Na vonkajšej, plodnej časti je gaštanovohnedý až tmavohnedý, iba zriedkavo býva bledšie sfarbený. Vnútri je dutý a biely.
Hlúbik je dutý, nepravidelne valcovitý až stlačený, často býva akoby dvojitý alebo trojitý, na vonkajšej strane belavý, žltkastý alebo mäsovočervenkastý až fialovkastý, zamatovo plstnatý, vnútri biely, jemne vločkatý, krehký.
Dužina je biela, tenká, chrupkovitá, krehká, bez nápadnej chuti a vône.
V odbornej literatúre zaznamenali aj smrteľné otravy týmto ušiakom. V starých plodniciach (pravdepodobne rozkladnou činnosťou baktérií) sa utvára jedovatá látka, ktorú označili ako gyromitrín. Mladé plodnice sú pravdepodobne neškodné, jednako však neodporúčame zbierať túto hubu na jedenie.
Naposledy upravil: Božena Kuzmová
Diskusia k obrázku
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.