Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

ušiak obyčajný

Gyromitra esculenta (Pers.) Fr.
ucháč obecný

Jedovatá huba
Výskyt: III. - V.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 20-80 mm v priemere, v obryse býva okrúhly alebo hranato členitý, na povrchu vráskavý alebo zväčša mozgovite poprehýbaný; sčasti je zrastený s hlúbikom a sčasti od hlúbika laločnato odstáva. Na vonkajšej, plodnej časti je gaštanovohnedý až tmavohnedý, iba zriedkavo býva bledšie sfarbený. Vnútri je dutý a biely.

Hlúbik:

Hlúbik je 30-70 mm vysoký a 15-35 mm hrubý, dutý, nepravidelne valcovitý až stlačený, často býva akoby dvojitý alebo trojitý, na vonkajšej strane belavý, žltkastý alebo mäsovočervenkastý až fialovkastý, zamatovo plstnatý, vnútri biely, jemne vločkatý, krehký.

Dužina:

Dužina je biela, tenká, chrupkovitá, krehká, bez nápadnej chuti a vône.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:

ušiak, ucháč, uško, volovo ucho, pšeničňak, majovka, lesný smrh

Výskyt:

Ušiak obyčajný rastie najčastejšie v piesočnatých borových lesoch, na holej zemi alebo medzi trávou, pri cestách a v priekopách. Plodnice sa objavujú na stanovištiach zvyčajne vo veľkých húfoch od marca do mája. Nachádza sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás rastie vo veľkom množstve najmä na Záhorí v kultúrnych borových lesoch.

Význam:

V odbornej literatúre zaznamenali aj smrteľné otravy ušiakom obyčajným. V starých plodniciach (pravdepodobne rozkladnou činnosťou baktérií) vzniká jedovatá látka, ktorú označili ako gyromitrín. Mladé plodnice sú pravdepodobne neškodné, jednako však neodporúčame zbierať túto hubu na jedenie: skoro na jar rastú aj iné chutné jedlé huby, ako napr. rozličné druhy smrčkov a pasmrčok český, ktorými si môžeme obohatiť stôl bez rizika otravy.