Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

hríb zrnitohlúbikový

Sutorius luridiformis (Rostk.) G. Wu & Zhu L. Yang
hřib kovář

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-150 mm v priemere, za mladi je polguľovitý, potom klenutý a napokon plocho rozprestretý. Najčastejšie býva tmavohnedý, iba zriedkavo bledší so žltkastým alebo červenkastým nádychom. Povrch je plstnatý až zamatový, matný, suchý a v starobe holý. Na otlačených miestach býva tmavší, takmer čierny.

Plodná časť:

Rúrky sú až 30 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, žltozelené, na reze sa sfarbujú hneď na modrozeleno. Póry sú drobné, ani v dospelosti nepresahujú 1 mm v priemere; najprv sú žlté, čoskoro však míniovo až tmavo krvavočervené, v starobe blednú a dostávajú olivový odtieň. Po otlačení hneď modrejú; modré škvrny sa časom menia na čiernohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 20-4U mm hrubý, najprv bruchatý, potom predĺžený a kyjakovitý. Na vrchole býva žltý, v strednej časti na žltom podklade červeno plstnato bodkovaný, dolu olivový a trochu plstnatý. Po otlačení hneď modrie.

Dužina:

Dužina je sýtožltá, na vzduchu hneď intenzívne modrie. Je pevná, v báze hlúbika vláknitá a tuhá. Vonia príjemne, slabo hubovo, chuť má nevýraznú.

Výtrusný prach:

Výtyrusný prach je olivovohnedý až tmavoolivový.

Ľudové názvy:

siniak, sinál, modrák, svetlák, svetláň, belaskár, belasniak, nemec, baniar, banfk, komprd, karmazín, harasník, súkenák, červené nohavice, jedlák, koniak, počeč

Výskyt:

Hríb zrnitohlúbikový rastie od júna do novembra v ihličnatých lesoch pod smrekmi, ale zriedkavo ho možno nájsť aj v listnatých lesoch, najmä pod bukmi. Hojnejšie sa vyskytuje v horských a podhorských krajoch ako v nížinách. Je rozšírený v celej Európe, na Kaukaze a v Malej Ázii.

Význam:

Dobre uvarený je jedlý a veľmi chutný. Nedostatočne uvarené plodnice môžu spôsobiť žalúdočné ťažkosti.

Podobné druhy:

Suillellus luridus
Suillellus mendax

Poznámka / Zaujímavosti:

Hubári na Slovensku ho veľmi nezbierajú, lebo ich odstrašuje červená farba pórov a intenzívne modranie dužiny.
Taxonomická poznámka: Na základě molekulárních analýz byl nejprve překlasifikován z polyfyletického rodu Boletus s.l. do rodu Neoboletus (2014), po pozdější fylogenetické revizi pak do samostatného rodu Sutorius (2016). Další příbuzné druhy z tohoto nově ustanoveného rodu jsou rozšířeny především v Austrálii (Sutorius australiensis) a v tropickém pásmu (Sutorius eximius známý např. z Indonesie, Costa Ricy či Zambie).
*Neaktualizovat podle IF (zde pořád neplatná kombinace).

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Sutorius

Synonymum:

Boletus discolor (Quél.) Boud., Icon. Mycol. (Paris) 1(liste pr?lim.): [1] (1904)

Boletus erythropus subsp. discolor (Quél.) Dermek, Kuthan & Singer, Česká Mykol. 30(1): 1 (1976)
Boletus luridiformis Rostk., in Sturm, Deutschl. Fl., 3 Abt. (Pilze Deutschl.) 5(23/24): 105 (1844)
Boletus luridiformis subsp. discolor (Quél.) Rauschert, Nova Hedwigia 45(3-4): 502 (1987)
Boletus luridiformis var. discolor (Quél.) Krieglst., Beitr. Kenntn. Pilze Mitteleur. 7: 63 (1991)
Boletus queletii var. discolor (Quél.) Alessio, Boletus Dill. ex L. (Saronno) 1: 193 (1985)
Dictyopus discolor Quél., Fl. mycol. France (Paris): 422 (1888)
Suillus luridiformis (Rostk.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(3): 536 (1898)
Sutorius luridiformis (Rostk.) G. Wu & Zhu L. Yang, in Wu, Li, Zhu, Zhao, Han, Cui, Li, Xu & Yang, Fungal Diversity 81: 145 (2016)
Neoboletus luridiformis (Rostk.) Gelardi, Simonini & Vizzini, Index Fungorum 192: 1 (2014) [MB#550771]

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (21. 01. 2004)
Zmeny vykonali: Mgr. Patrik Mlčoch (05. 06. 2023), Vojtech Pšenka (10. 08. 2016), Slavo Židek (05. 11. 2013), Pavol Kešeľák (30. 07. 2008), Ing. Milan Zelenay (26. 11. 2007)