Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

hríb siný

Suillellus luridus (Schaeff.) Murrill
hřib koloděj

Výborná jedlá huba
Výskyt: V. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 40-200 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovite klenutý a napokon široko rozprestretý. Býva plavo olivovožltý až hnedastý, často až žltý alebo žltopomarančový, dakedy aj bledo karmínovočervený. Za mladi je jemne plstnatý, v starobe holý, otlačením tmavne alebo i modrie.

Plodná časť:

Rúrky sú až 35 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené. Za mladi sú žlté s olivovým odtieňom, niekedy citrónovožlté, neskôr žltozelené a napokon špinavoolivové, na reze modrejúce. Póry sú za mladi labyrintové, potom hranaté, drobné až stredne veľké; najprv sú plavo okrovožlté, potom tehlovočervené alebo pomarančové a v úplnej zrelosti dostávajú olivový odtieň. Po dotyku sa sfarbujú na špinavomodro.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-150 mm dlhý a 20-80 mm hrubý, najprv valcovite bruchatý, čoskoro však kyjakovite predĺžený; v dolnej tretine býva najhrubší. Na vrchole je stenčený, na báze zaoblený alebo zriedkavejšie aj končito príveskatý. Pod klobúkom býva takmer vždy žltý, smerom dolu intenzívnejšie červený a úplne naspodku tmavo vínovočervený, miestami až čiernohnedý. Skoro celý je ozdobený nápadnou červenou sieťkou, utvorenou z dlhých, pretiahnutých ôk, ktoré sa zhora nadol zväčšujú. Súčasne je i plstnato bodkovaný. Otlačené miesta sa sfarbujú na modro.

Dužina:

Dužina je najčastejšie bledožltá, od bázy hlúbika nahor býva vínovočervená; na reze hneď atramentovo modrie, červené partie dužiny sa sfarbujú na fialovo. Chuť má príjemnú, vôňu nevýraznú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivový až olivovohnedý.

Ľudové názvy:

siniak, sinál, modrák, svetlák, svetláň, belaskár, belasniak, nemec, baniar, banfk, komprd, karmazín, harasník, súkenák, červené nohavice, jedlák, koniak, počeč

Výskyt:

Hríb siný rastie od mája do októbra v listnatých lesoch v nížinách a v pahorkatinách. Niekedy ho môžeme nájsť aj v zmiešaných lesoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

U nás sa uznáva za dobrý jedlý druh. Hubári na Slovensku ho zbierajú málo, lebo ich odrádza intenzívne modranie dužiny. Za surova je možno jedovatý a nedostatočne uvarený môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Z Československa nie sú známe nijaké otravy týmto hríbom.

Podobné druhy:

Sutorius luridiformis

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Suillellus

Synonymum:

Boletus erythrentheron Bezděk, Houby jedlé a jim podobné jedovaté: 181 (1901)
Boletus fuliginascens Secr., Mycogr. Suisse 3: 25 (1833)
Boletus luridus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 78 (1774)
Boletus luridus f. primulicolor Simonini, in Lavorato & Simonini, Riv. Micol. 40(1): 45 (1997)
Boletus luridus subsp. erythrentheron (Bezděk) Hlaváček [as 'erythroteron'], Mykologický Sborník 72(3): 85 (1995)
Boletus luridus var. avelanus Smotl., C.C.H. 29(1-3): 33 (1952)
Boletus luridus var. erythrentheron (Bezděk) Pilát & Dermek [as 'erythroteron'], Fungorum Rariorum Icones Coloratae 9: 20 (1979)
Boletus luridus var. lupiniformis J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 84(4): 591 (1969) [1968]
Boletus luridus var. obscurus R. Schulz, in Michael & Schulz, Führ. Pilzfr., 1 Edn 5 (Berlin): pl. 92 [text] (1924) [1923]
Boletus luridus var. queletiformis J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 84(4): 591 (1969) [1968]
Boletus luridus var. rubriceps (Maire) Dermek, Fungorum Rariorum Icones Coloratae 16: 14 (1987)
Boletus luridus var. rubromaculatus R. Schulz, in Michael & Schulz, Führ. Pilzfr., 1 Edn 5 (Berlin): pl. 92 [text] (1924) [1923]
Boletus luridus var. tenuipes Velen., Novitates Mycologicae Novissimae: 158 (1939)
Boletus luridus var. tiliaceus Smotl., C.C.H. 29(1-3): 32 (1952)
Boletus luridus var. tuberosus (Bull.) Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 2: 133 (1825)
Boletus rubeolarius Bull., Herb. Fr. (Paris) 11: pl. 490 (1791)
Boletus rubeolarius var. miniatus Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 241 (1805)
Boletus rubeolarius var. sanguineus Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 513 (1801)
Boletus rubeolarius var. tuberosus (Bull.) Mérat, Nouv. Fl. Environs Paris, Edn 2 1: 44 (1821)
Boletus satanas var. tuberosus (Bull.) Costantin & L.M. Dufour, Nouv. Fl. Champ., Edn 1 (Paris): 152 (1891)
Boletus subvescus J.F. Gmel., Syst. Nat., Edn 13 2(2): 1434 (1792)
Boletus tuberosus Bull., Hist. Champ. Fr. (Paris) 1(2): 326 (1791)
Boletus xanthorhodius Schulzer, Die bisher bekannten pflanzen slavoniens: 43 (1866)
Dictyopus luridus (Schaeff.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 160 (1886)
Dictyopus tuberosus (Bull.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 160 (1886)
Leccinum luridum (Schaeff.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 648 (1821)
Leccinum rubeolarium (Bull.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 648 (1821)
Suillellus luridus f. primulicolor (Simonini) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. erythrentheron (Bezděk) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. lupiniformis (J. Blum) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. queletiformis (J. Blum) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. rubriceps (Maire) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillus luridus (Schaeff.) Richon & Roze, Atlas des champignons comestibles et vénéneux de la France et des pays circonvoisins: 189 (1888)
Suillus rubeolarius (Bull.) Poiret, in Lamarck, Encycl. Méth. Bot. (Paris) 7: 500 (1806)
Tubiporus luridus (Schaeff.) P. Karst., Revue mycol., Toulouse 3(no. 9): 16 (1881)
Tubiporus luridus var. rubriceps Maire, Publ. Inst. Bot. Barcelona 3(no. 4): 45 (1937)
Tubiporus luridus var. typicus Maire, Publ. Inst. Bot. Barcelona 3(no. 4): 45 (1937)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (15. 01. 2003)
Zmeny vykonali: Mgr. Patrik Mlčoch (05. 06. 2023), Vojtech Pšenka (25. 08. 2016), Ing. Milan Zelenay (26. 07. 2006)