Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik matný

Lactarius tabidus Fr.
ryzec liškový

Jedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom (10) 20-55 (70) mm, je tenko mäsitý, skôr pružný (niekedy sú plodnice krehkejšie, hlavne pokiaľ rastú v rašelinníku (Sphagnum sp.)), plocho klenutý s jemne vtlačeným stredom, čoskoro sa vyrovnáva a stáva sa plochý, plochý s vtlačeným stredom, nakoniec niekedy až lievikovitý. Občas s malým tupým hrboľom v strede. Povrch býva niekedy zvlnený, výrazne hygrofánny, veľmi často jemne až výrazne zvrásnený, a to hlavne v strede klobúka, no často aj smerom k okraju (úplne hladký je len výnimočne). Pokožka klobúka za vlhka viskózna a lesklá, za sucha matná. Okraj klobúka podvinutý, potom nadol zahnutý a nakoniec sa vyrovnáva, niekedy zvrásnený, nakoniec jemne ryhovaný (hlavne vplyvom nasiaknutia vodou). Farba za vlhka červenkasto žltá, oranžovo červenkastá až červenkasto hnedá (okrová), jednotná, alebo smerom k okraju blednúca a v strede tmavšia (v okolí stredového hrboľa). Za sucha je farba bledá, bledo ružovkasto žltá, špinavo žlto hnedá. Niekedy sa staré plodnice (a dehydrované) farbia miestami hnedo hrdzavo.

Plodná časť:

Lupene tenké, krehké, stredne husté až husté, vysoké 2-6 mm, prestriedané lupienkami, široko pripojené až mierne oblúkom zbiehavé, pri hlúbiku často rozvidlené, niekedy nepravidelne vysoké (pri hlúbiku vyššie). Farba belavo krémové, veľmi bledo hnedé alebo ružovkasto žlté, tmavšie u starších plodníc. Často sa vyskytujú tmavšie červenkasto hnedé škvrny, takto sa farbia aj na poškodených miestach.

Hlúbik:

Hlúbik (15) 30-70 x (3) 6-8 (11) mm, pružný, skôr mäkký a poddajný, niekedy už v mladosti dutý, valcovitý, alebo nepravidelne zvlnený (akoby postláčaný), býva aj zakrivený, niekedy sa zužuje smerom k vrchu hlúbika, na báze často zhrubnutý. Povrch suchý, hladký alebo jemne zvrásnený, často sa na ňom vyskytuje povlak z jemných, pritlačených vlákien. Na báze býva často bielo až tmavo oranžovo hnedo chĺpkatý.

Dužina:

Dužina špongiovitá, poddajná, v hlúbiku mizne (dutý hlúbik), biela až bledo ružová vo vnútorných oblastiach klobúka a hlúbika, hnedá až červeno hnedá v okrajových oblastiach. Na báze hlúbika tmavšia, okrovo hrdzavá. Na reze sa pomaly (ale nemusí sa vždy) mení v oblastiach pod okrajom na žltkasto. Vôňa nevýrazná, slabo gumová (kaučuková). Chuť dužiny skôr mierna.
Mlieko biele, na lupeňoch po poškodení (reze) často dlho nemenné, alebo iba pomaly žltnúce. Po izolovaní na biely papier žltne väčšinou rýchlejšie (živo žltá farba, sírovo žltá, inokedy slabo žltá, špinavo okrovo žltá), ale niekedy je žltnutie veľmi pomalé a nemusí byť badateľné. Rýchlosť zmeny farby mlieka je veľmi premenlivá, od niekoľko sekúnd, často v rozmedzí 1-2 minút, až po niekoľko desiatok minút (až do zaschnutia). Chuť mlieka mierna až jemne horká (niekdy aromatická), alebo jemne štipľavá.

Výtrusný prach:

belavý

Výskyt:

Lactarius tabidus rastie zvyčajne v skupinkách, až do horského pásma, od teplých oblastí, cez mierne pásmo až po subarktické pásmo. Viaže sa na brezu (Betula sp.), vŕbu (Salix sp.), topoľ (Populus sp.), rastie na vlhkých miestach, ako sú porasty rašelinníka (Sphagnum sp.), pri močariskách. No vyskytuje sa aj na suchších miestach, kde ho nájdeme pri borovici (Pinus sp.) na pomerne chudých, piesčitých alebo aj rašelinových pôdach, ale aj v lesoch smrekových (Picea sp.). Okrem uvedených drevín sú nálezy aj pri dube (Quercus sp.), jedli (Abies sp.).

Podobné druhy:

Lactarius tabidus sa vyznačuje klobúkom vo farbách červeno hnedej, oranžovo červenkastej, žlto hnedej až žlto okrovej, často tmavším stredom a blednúcim okrajom. Klobúk často zvrásnený aj pri čerstvých plodniciach, okraj klobúka zvyčajne ryhovaný, mlieko väčšinou rýchlo žltnúce. Pokožka klobúka za vlhka viskózna, za sucha bledne a je matná.

Naproti tomu veľmi podobný Lactarius oedohyphosus nemá povrch klobúka zvrásnený, resp. iba nepatrne (u starých plodníc), jeho mlieko žltne iba veľmi pomaly. Farba klobúka je viac do červena, býva bledo až tmavo červeno hnedá. Odlišuje sa aj mikroskopicky. Rastie skupinovo vo vlhkých listnatých lesoch, časti pri rašelinníku (Sphagnum sp.), viaže sa na brezu (Betula sp.) a pravdepodobne aj iné listnaté stromy. Ide o legitímny druh podľa Index Fungorum, Mycobank, aj iných autorít. M. T Basso (1999) ho taktiež uznala a prebrala do svojej monografie, aj keď ňou osobne nebol nájdený a skúmaný. Heilmann-Clausen (1998) ho však považuje za synonymum k Lactarius lacunarum.

Veľkú podobnosť vykazuje aj Lactarius lacunarum, od ktorého je v teréne často ťažko rozpoznateľný (prakticky aj od Lactarius oedohyphosus). Plodnice má zavalitejšie, nižšie (krátky hlúbik), nie je tak štíhly ako Lactarius tabidus. Jeho klobúk je vo farbách živo červeno hnedej až oranžovo hnedej, sfarbenie je viacmenej jednoliate. Mlieko je biele, pomaly zasychá na žlto (malo by to byť pomalšie ako pri Lactarius tabidus), je mierne až zvieravé, niekedy trochu štipľavé. Nemá tak zvrásnený klobúk ako Lactarius tabidus. Rastie na vlhkých miestach pri listnatých stromoch (breza, vŕba, topoľ, ...), často na zaplavovaných miestach.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso),
Sonja Idzerda & Machiel E. Noordeloos, Studies in Lactarius sect. Tabidi, 1997,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt),
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin),
osobné poznatky.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Lactarius mitissimus var. tabidus (Fr.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 360 (1888)
Lactarius subdulcis var. tabidus (Fr.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 131 (1886)
Lactarius tabidus f. obscurior A. Blytt, Skr. VidenskSelsk. Christiania, Kl. I, Math.-Natur.(no. 6): 99 (1905) [1904]
Lactarius tabidus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838] f. tabidus
Lactarius tabidus var. obscurior (A. Blytt) Sacc., Syll. fung. (Abellini) 21: 90 (1912)
Lactarius tabidus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838] var. tabidus

Lactifluus tabidus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (15. 03. 2014)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Standa Jirásek (24. 10. 2006), Mgr. Roland Baranovič (13. 09. 2005)