lúčnica žiarivá
Hygrocybe fulgens Fuljer, Kautmanová & Boertm.
voskovka
Vzácna huba
Výskyt: VII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk 14-65 mm v priemere, najskôr polguľovitý, široko vypuklý, neskôr +- plochý so stlačeným stredom; krehký; povrch jemne šupinkatý (šupinky rovnako sfarbené ako povrch klobúka alebo svetlejšie) niekedy hladký; suchý; oranžový, žlto oranžový až červenkastý, často so šarlátovo červeným stredom
Plodná časť:
Lupene široko pripojené, žilované, krehké, riedke, povrch hladký, svetlejšie ako klobúk a hlúbik, spočiatku takmer biele, neskôr žltkasté alebo svetlo oranžové, niekedy s losovorúžovým odtieňom (podobne ako Hygrocybe quieta alebo Hygrocybe reidii), okraj často bledší
Hlúbik:
Hlúbik 25-60 x 2.5-18 mm, cylindrický alebo stlačený, často zúžený smerom ku báze, krehký, dutý, povrch hladký, niekedy jemne vláknitý, suchý, matný alebo hodvábne lesklý, zlatisto žltý, žltý, žltkastooranžový, oranžový, niekedy bledší smerom ku klobúku
Dužina:
Dužina žltkastobiela, niekedy viac oranžová alebo oranžovočervená v klobúku a na báze hlúbika, na vzduchu nemení farbu. Bez vône a chuti.
Výtrusný prach:
Biely
Mikroznaky:
Spóry (výtrusy) - hladké, neamyloidné, niekedy s jednou veľkou vakuolou, elipsoidné až podlhovasté,
(6.6–)7.1–9.9(–10.2) × (4.5–) 4.8–6.3(–6.9) µm, Q = 1.3–1.9 (Lm = 8; Wm = 5.55; Qm = 1.54).
Bazídia - 38–55 × 5–8 µm (merané bez sterigmat), kyjakovité, väčšinou 4 výtrusné, sterigmaty pretiahnuté o dĺžke 4–7 µm.
Cystidy neprítomné.
Pileipellis trichoderm, s +- nafúknutými bunkami, hýfy septované a spojené prackami, (29–)32– 103(–145) × (5.2–)6.3–13.1(–15) µm.
Stipitipellis cutis, hýfy septované a s prackami, (28–)32–110(–111) × (3.8–)4.2–8.7(–9.1) µm.
Gill trama subregular, (42–)46–120(–145) × (8.5–)9.7–18(–19) µm.
Výskyt:
Poznané zo Slovenska (zatiaľ 3 lokality - Petrovice, Snina, Ladzany). Rastie na kosených relatívne teplomilných lúkach, v parkoch, lokality sú zatiaľ z neutrálnych alebo jemne vápenatých pôd.
Význam:
Nemá praktický význam.
Podobné druhy:
Najviac podobnými druhmi sú najmä šupinkaté lúčnice a to Hygrocybe calciphila, Hygrocybe miniata, Hygrocybe substrangulata a Hygrocybe helobia, ale aj iné nešupinkaté druhy ako Hygrocybe reidii a Hygrocybe quieta. Od Hygrocybe calciphila ju možno rozlíšiť najmä vzrastom plodníc, kedy Hygrocybe calciphila je menšieho vzrastu, má široko elipsoidné až takmer guľovité výtrusy (Q=1,3). Hygrocybe miniata má výtrusy trojuholnikovitého tvaru, plodnice sú subtilnejšie. Hygrocybe substrangulata má zas podlhovasto elipsoidné výtrusy (Q=1,7-2). Hygrocybe helobia má cesnakový zápach a rastie na rozličných biotopoch. Oproti vyššie spomínaným druhom Hygrocybe fulgens má výtrusy elipsoidné (Q=1,55), širší hlúbik (priemerne 7-10 mm široký), ostatné malé oranžové až červené šupinkaté druhy majú hlúbik široký v priemere 1-5 mm. Hygrocybe reidii môže zriedkavo (najmä keď je sucho) tvoriť akési pseudošupinky, má medový zápach. Hygrocybe quieta tvorí robustnejšie plodnice, netvorí šupinky a môže mať potuchnutý zápach.
Poznámka / Zaujímavosti:
Druh opísaný v roku 2021.
Identifikovateľnosť::
Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Hygrophoraceae > Hygrocybe
Autor popisu:
Filip Fuljer, 03. 08. 2021
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
Hygrocybe fulgensMilan Zajac
exsikát
Hygrocybe fulgensFilip Fuljer
exsikát
Ext. zdroje
Položka je prelinkovaná na Index Fungorum