Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rebrovička lopatkovitá

Arrhenia spathulata (Fr.) Redhead
mecháček lopatkovitý

Nejedlá huba

Klobúk/Plodnica:

Klobúkom rebrovičky je v podstate tá časť plodnice, ktorá vytŕča z machu a plynulo sa napája na hlúbik. Dosahuje veľkosť iba okolo 30 mm, je vejárový, lopatkovitý, rôzne poprehýbaný. Zvlnenie je charakteristické najmä pre okraj klobúka. V období suchého počasia je belavý, sivý a to hlavne na okraji, smerom do stredu je viac tmavší, za vlhka naopak naberá viac výraznejšiu hnedú farbu.

Plodná časť:

Po prevrátení rebrovičky vidíme na spodnej strane klobúka jemné žilkovanie. Tieto žilky zbiehajú na hlúbik, až sa postupne stratia. Táto žilkovaná časť plodnice je rovnakej farby, ako aj povrch klobúka.

Hlúbik:

Hlúbik je krátky a meria iba niekoľko milimetrov. Je hladký, valcovitý, tenký, pričom sa postupne pod klobúkom rozširuje a plynule prechádza do žilkovanej spodnej časti klobúka. Taktiež je rovnakej farby ako zvyšná časť plodnice.

Dužina:

Dužina je veľmi tenká, pružná, slabej vône a rovnakej farby ako aj celá plodnica.

Výskyt:

V čase neskorej jesene, keď už je v lese menšie množstvo húb, ostáva viac času na spoznávanie nových a menej známych druhov, i takých, ktoré rastú mimo lesa.
Jedným takýmto druhom je aj rebrovička lopatkovitá ktorá sa vyznačuje dosť nezvyčajnými miestami rastu. Nezvyčajnými preto, lebo jej plodnice vyrastajú hlavne na kamenných valoch zarastených hustým kobercovým machom, na ktorom parazituje. Tieto kamenné valy sa vyskytujú hlavne v okolí Váhu a iných riek, poprípade pri vodných elektrárňach. Tiež ju môžeme nájsť aj na machnatých okrajoch asfaltových ciest, na machom prerastených okrajoch lúk, na machom prerastených kamenných bralách a taktiež aj na piesočnatom podklade. Jednoducho kamenistý podklad prerastený machom je vhodným biotopom pre túto aj keď prakticky nevyužiteľnú, ale o to zaujímavejšiu hubu. Ak ju nájdete dobre sa porozhliadnite, pretože s veľkou pravdepodobnosťou nájdete aj stopkovec zimný (Tulostoma brumale). Tieto dva druhy sa vyznačujú spoločným biotopom, ktorý potrebujú pre svoj rast.
Môžeme ju nájsť rastúcu jednotlivo, ale najčastejšie skupinovo o počte niekoľko desiatok, niekedy až stoviek plodníc. Na niektorých miestach sa vyskytuje veľmi hojne už počas októbra a rastie prakticky počas celej zimy, teda pokiaľ nie je veľa snehu a silné mrazy. Darí sa jej hlavne vo vlhkom jesennom a daždivom počasí, o čom svedčia aj najčastejšie nálezy, ktoré sú z novembra, kedy je pre rebrovičku pravdepodobne najvhodnejšie počasie.

Význam:

Nejedlá huba, z ktorej by vzhľadom na jej stavbu ani veľa úžitku nebolo.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Tricholomataceae > Arrhenia

Synonymum:

Agaricus muscigenus Bull., Herb. Fr. (Paris) 6: tab. 288 (1786)
Arrhenia muscigena (Bull.) Honrubia & Folgado [as 'muscigenum'], in Folgado, Honrubia & Costa, Int. J. Mycol. Lichenol. 1(3): 357 (1984)
Arrhenia muscigena (Bull.) Kühner & Lamoure, Botaniste 55(1-6): 15 (1972)
Arrhenia retiruga var. spathulata (Fr.) Gminder, Die Großpilze Baden-Württembergs, 3. Ständerpilze: Blätterpilze I (Stuttgart): 131 (2001)
Cantharellus muscigenus (Bull.) Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 323 (1821)
Cantharellus spathulatus Fr., Elench. fung. (Greifswald) 1: 53 (1828)
Corniola muscigena (Bull.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 596 (1821)
Cyphella cochlearis Bres., Brotéria, sér. bot. 2: 88 (1903)
Cyphella muscicola var. inaequilatera (Schumach.) Fr., Syst. mycol. (Lundae) 2(1): 202 (1822)
Dictyolus muscigenus (Bull.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 140 (1886)
Leptoglossum muscigenum (Bull.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 32: 242 (1879)
Leptoglossum muscigenum var. azonum Cout., Bolm Soc. broteriana, Coimbra, sér. 2 7: 337 (1931)
Leptoglossum muscigenum (Bull.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 32: 242 (1879) var. muscigenum
Leptoglossum spathulatum (Fr.) Velen. [as 'spathulatus'], Mykologia (Prague) 2(2): 46 (1925)
Leptotus muscigenus (Bull.) Maire, Treb. Mus. Ciènc. nat. Barcelona, sér. bot. 15(no. 2): 52 (1933)
Merulius muscigenus (Bull.) J.F. Gmel., Systema Naturae, Edn 13 3: 283 (1792)
Merulius muscigenus (Bull.) J.F. Gmel., Systema Naturae, Edn 13 3: 283 (1792) var. muscigenus
Merulius spathulatus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 862 (1891)
Peziza inaequilatera Schumach., Enum. pl. (Kjbenhavn) 2: 421 (1803)
Typhula muscigena (Bull.) P. Karst., (1881)