Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

stopkovec zimný

Tulostoma brumale Pers.
palečka zimní

Nejedlá huba

Klobúk/Plodnica:

Stopkovec sa samozrejme najskôr vyvíja v zemi, kde vytvára malé guľovité plodnice, postupne sa začne pretláčať na povrch a rásť do výšky.
Na vrchnej časti hlúbika sa nachádza okrúhla alebo jemne sploštená hlavička, ktorá býva často aj postláčaná, pretože je akoby papierovitá. Je belavej, sivo okrovej alebo svetlohnedej farby, často sfarbená podobne ako hlúbik. V prostriedku má vystupujúce rúrkovité ústie a jeho okolie je sfarbené do hneda. Toto rúrkové ústie slúži na vypúšťanie výtrusov.

Hlúbik:

Hlúbik je valcovitý, väčšinou rovný alebo mierne poprehýbaný, dorastá do výšky približne 20 – 50 mm, hrubý najviac okolo 5 mm. Je bledohnedej, šedo hnedej alebo okrovo hnedej farby, niekedy šupinatý a akoby drevnatý. Zväčša býva v hornej časti bledší, smerom k báze tmavší.

Výskyt:

Ak chceme stopkovce nájsť, je potrebné vytipovať si vhodné lokality, pretože rastie na netypických miestach. No keď nájdeme jednu lokalitu a dostaneme ju do oka, ďalšiu nájsť by už nemal byť problém. Na správnych miestach rastie vo veľkých množstvách, často aj v desiatkach plodníc.
Stopkovec zimný je najčastejšie vyskytujúci sa stopkovec zo svojho rodu. Rastie na výslnných a suchých miestach, na skalách v okolí riek, na kamenných paneloch pokrytých machom, v trávnatých štrbinách týchto panelov a tiež aj na machnatých miestach medzi koľajnicami a v ich okolí.

Význam:

Nejedlá huba.

Poznámka / Zaujímavosti:

Základné znaky: Perídium v dospelosti svetlej až svetlohnedej farby, v mladosti pokryté vláknitým exoperídiom, na ktorom sa zachytávajú čiastočky substrátu, peristóm rúrkovitý, niekedy dlhší, jeho okolie tmavšie zafarbé, hlúbik svetlý v mladosti pokrytý šupinkami. Kapilícium v septách výrazne zhrubnuté, ale bez hnedej farby v septách.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Agaricaceae > Tulostoma

Synonymum:

Lycoperdon mammosum P. Micheli, Nova plantarum genera (Florentiae): 217 (1729)
Lycoperdon pediculatum Bull., Herb. Fr. 7: tab. 294 (1787)
Lycoperdon pedunculatum L., Sp. pl. 2: 1654 (1763)
Lycoperdon squamosum J.F. Gmel.,: 1463 (1792)
Tulostoma brumale Pers., Neues Mag. Bot. 1: 86 (1794) f. brumale
Tulostoma brumale Pers., Neues Mag. Bot. 1: 86 (1794) var. brumale
Tulostoma brumale var. efile Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 79 (1805)
Tulostoma brumale var. filatum Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 1: 139 (1801)
Tulostoma brumale var. longipes (Czern.) J.E. Wright, Biblthca Mycol. 113: 80 (1987)
Tulostoma mammosum P. Micheli ex Fr., Syst. mycol. (Lundae) 3(1): 42 (1829)
Tulostoma mammosum var. longipes (Czern.) Sacc. & Traverso, Syll. fung. (Abellini) 20: 1050 (1911)
Tulostoma mammosum var. majus Petri, Lich. Lusit. Catal.: 118 (1809)
Tulostoma mammosum P. Micheli ex Fr., Syst. mycol. (Lundae) 3(1): 42 (1829) var. mammosum
Tulostoma mammosum var. squamosum (J.F. Gmel.) Fr.
Tulostoma pedunculatum (L.) Czern., Bull. Soc. Imp. nat. Moscou 18(2, III): 145 (1845)
Tulostoma pedunculatum var. longipes Czern., Bull. Soc. Imp. nat. Moscou 18(2, III): 145 (1845)
Tulostoma pedunculatum (L.) Czern., in Cohn, Bull. Soc. Imp. nat. Moscou 18(2, III): 145 (1845) var. pedunculatum

Autor popisu:

Hlavná úprava: Ing. Juraj Kianička (05. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (23. 12. 2011), Radovan Bednár (26. 12. 2008), Mgr. Roland Baranovič (01. 01. 2001)