Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Suillus tridentinus »

História popisu - Suillus tridentinus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 09.10.2012 22:24

Synonymum:

Old VersionNew Version
1Boletopsis tridentina (Bres.) Henn., in Engler & Prantl, Nat. Pflanzenfam., Teil. I (Leipzig) 1**: 195 (1898) [1900] Boletus aurantiporus J. Howse, in Cooke, Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 5 12(no. 62): 43 (1883) Boletus tridentinus Bres., Fung. trident. 1(1): 13 (1881) Ixocomus flavus var. tridentinus (Bres.) Quél., Compt. Rend. Assoc. Franç. Avancem. Sci. 18(2): 511 (1890) Ixocomus tridentinus (Bres.) Singer, (1938) Versipellis tridentina (Bres.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 155 (1886) 1<b>Boletopsis tridentina</b> <b>(Bres.) Henn.</b>, in Engler &amp; Prantl, <i>Nat. Pflanzenfam.</i>, Teil. <b>I</b> (Leipzig) <b>1**</b>: 195 (1898) [1900]<br><b>Boletus aurantiporus</b> <b>J. Howse</b>, in Cooke, <i>Ann. Mag. nat. Hist.</i>, Ser. 5 <b>12</b>(no. 62): 43 (1883)<br><b>Boletus tridentinus</b> <b>Bres.</b>, <i>Fung. trident.</i> <b>1</b>(1): 13 (1881)<br><b>Ixocomus flavus var. tridentinus</b> <b>(Bres.) Qu&#233;l.</b>, <i>Compt. Rend. Assoc. Fran&#231;. Avancem. Sci.</i> <b>18</b>(2): 511 (1890)<br><b>Ixocomus tridentinus</b> <b>(Bres.) Singer</b>, (1938)<br><b>Versipellis tridentina</b> <b>(Bres.) Qu&#233;l.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 155 (1886)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1291290


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 23.12.2011 23:12

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1Boletopsis tridentina (Bres.) Henn., in Engler & Prantl, Nat. Pflanzenfam., Teil. I (Leipzig) 1**: 195 (1898) [1900] Boletus aurantiporus J. Howse, in Cooke, Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 5 12(no. 62): 43 (1883) Boletus tridentinus Bres., Fung. trident. 1(1): 13 (1881) Ixocomus flavus var. tridentinus (Bres.) Quél., Compt. Rend. Assoc. Franç. Avancem. Sci. 18(2): 511 (1890) Ixocomus tridentinus (Bres.) Singer, (1938) Versipellis tridentina (Bres.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 155 (1886)


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 23.12.2011 23:12

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Bres.) Singer


Zmeny urobil: Ladislav Racko
Dátum: 04.11.2009 19:01

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk má 50-150 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom mierne klenutý a napokon rozprestretý, takmer vždy s kužeľovitým hrboľom v strede. Za mladi má okraj podvinutý a s hlúbikom je spojený belavým až žltkastým velom, ktorého zvyšky zostávajú na okraji klobúka ako rozstrapkané lemovanie a na hlúbiku ako prsteň. Na bledožltom, oranžovom alebo hrdzavohnedom podklade je hnedo šupinkatý a lúčovite pásikavý. V starobe stráca šupinky a býva sfarbený kalnejšie. 1[177141] Klobúk má 50-150 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom mierne klenutý a napokon rozprestretý, takmer vždy s kužeľovitým hrboľom v strede. Za mladi má okraj podvinutý a s hlúbikom je spojený belavým až žltkastým velom, ktorého zvyšky zostávajú na okraji klobúka ako rozstrapkané lemovanie a na hlúbiku ako prsteň. Na bledožltom, oranžovom alebo hrdzavohnedom podklade je hnedo šupinkatý a lúčovite pásikavý. V starobe stráca šupinky a býva sfarbený kalnejšie.

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Rúrky sú až 12 mm dlhé, prirastené alebo zbiehavé, na vrchole hlúbika prechádzajú do sieťky. Najprv sú bledožltkasté, potom oranžové a napokon hrdzavohnedé. Póry sú stredne veľké, hranaté, radiálne predĺžené, najprv zlatožlté, potom oranžovožlté a v starobe hrdzavohnedé. 1[177140] Rúrky sú až 12 mm dlhé, prirastené alebo zbiehavé, na vrchole hlúbika prechádzajú do sieťky. Najprv sú bledožltkasté, potom oranžové a napokon hrdzavohnedé. Póry sú stredne veľké, hranaté, radiálne predĺžené, najprv zlatožlté, potom oranžovožlté a v starobe hrdzavohnedé.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina je v celej plodnici citrónovožltkastá, pod pokožkou klobúka býva červenkastá a v báze hlúbika hnedastá. Na vzduchu sa sfarbuje na zlatožlto až červenkasto. V klobúku je mäkká, v hlúbiku vláknitá. Chuť má kyslasto ovocnú a vôňu slabú, nenápadnú. 1[177139] Dužina je v celej plodnici citrónovožltkastá, pod pokožkou klobúka býva červenkastá a v báze hlúbika hnedastá. Na vzduchu sa sfarbuje na zlatožlto až červenkasto. V klobúku je mäkká, v hlúbiku vláknitá. Chuť má kyslasto ovocnú a vôňu slabú, nenápadnú.

Výtrusný prach:

Old VersionNew Version
1Výtrusný prach je tmavoolivový až škoricovohnedý. 1[175330][177130] Výtrusný prach je tmavoolivový až škoricovohnedý.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 04.04.2001 00:00

Masliak tridentský

Suillus tridentinus
Klouzek tridentský

Jedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-150 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom mierne klenutý a napokon rozprestretý, takmer vždy s kužeľovitým hrboľom v strede. Za mladi má okraj podvinutý a s hlúbikom je spojený belavým až žltkastým velom, ktorého zvyšky zostávajú na okraji klobúka ako rozstrapkané lemovanie a na hlúbiku ako prsteň. Na bledožltom, oranžovom alebo hrdzavohnedom podklade je hnedo šupinkatý a lúčovite pásikavý. V starobe stráca šupinky a býva sfarbený kalnejšie.

Plodná časť:

Rúrky sú až 12 mm dlhé, prirastené alebo zbiehavé, na vrchole hlúbika prechádzajú do sieťky. Najprv sú bledožltkasté, potom oranžové a napokon hrdzavohnedé. Póry sú stredne veľké, hranaté, radiálne predĺžené, najprv zlatožlté, potom oranžovožlté a v starobe hrdzavohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-110 mm dlhý a 10-35 mm hrubý, valcovitý, v dolnej časti niekedy kyjakovite bruchatý. V hornej tretine je belavý alebo žltkastý prsteň (zo zvyškov vela), ktorý hneď zmizne. Nad prsteňom býva žltý až oranžový, pod prsteňom na bledožltom podklade hrdzavohnedo plstnato bodkovaný až vláknitý.

Dužina:

Dužina je v celej plodnici citrónovožltkastá, pod pokožkou klobúka býva červenkastá a v báze hlúbika hnedastá. Na vzduchu sa sfarbuje na zlatožlto až červenkasto. V klobúku je mäkká, v hlúbiku vláknitá. Chuť má kyslasto ovocnú a vôňu slabú, nenápadnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je tmavoolivový až škoricovohnedý.

Výskyt:

Masliak tridentský rastie od júla do októbra pod smrekovcami, ale ojedinele aj pod inými ihličnatými stromami (napr. pod smrekom), v nížinách aj vo vysokých horách, najčastejšie vo vápenatých pôdach. Je pomerne zriedkavý a známy je dosiaľ iba z Európy a z Ázie. V Európe je najviac rozšírený v Alpách.


Je to dobrá jedlá huba, rovnakej kvality ako väčšina ostatných masliakov. Pre praktických hubárov však nemá veľký význam, lebo je zriedkavý.