Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik žltomliečny

Lactarius chrysorrheus Fr.
ryzec zlatomléčný

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 30 - 90 mm, najskôr plocho klenutý s mierne vtlačeným stredom a podvinutým okrajom, neskôr až hlboko preliačený, často nepravidelný (zvlnený). Povrch hladký (za sucha akoby bielo oinovatený), mastný, viacmenej lesklý, na okraji jemne pritlačene vláknitý. Farebne oranžovo žltý až červenkasto (ružovo) okrový s tmavšími zónami (kruhmi), v strede býva sfarbený výraznejšie.

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, stredne husté (výrazne prestriedané lupienkami), úzke, krémové, neskôr červenkasto (ružovo) okrové.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, smerom k báze niekedy mierne zhrubnutý, plný (niekedy aj s dutinou), suchý, hladký až viacmenej zamatový (jemne chĺpkatý) na báze. Biely, bledo krémový až ružovkasto žlto hnedý, vekom smerom k báze výraznejšie sfarbený, na vrchu väčšinou bledší.

Dužina:

Dužina pomerne tuhá, biela až bledo hnedastá, veľmi rýchlo sa na reze sfarbuje sírovo žlto (hlavne v klobúku), chuť mierna, postupne sa stáva výrazne horká a nepríjemná (až štipľavá). Vôňa nevýrazná, ovocno kyslá, niekedy dokonca korenistá. Mlieko pomerne hojné, biele, mení sa na sírovo žlto (cca do 30 sekúnd, na dužine je zmena rýchlejšie badateľná), zasychá na krémovo žlto hnedo. Chuť mlieka mierna, neskôr (do cca 5 sek.) horká až štipľavá (ja som ju cítil ako nepríjemnú horko trpkú až štipľavú).

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je slamovo žltý.

Výskyt:

Lactarius chrysorrheus rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, tak na zásaditom ako aj kyslom podloží. Viaže sa na dub (Quercus sp.), ale aj na buk (Fagus sylvatica) a gaštan jedlý (Castanea sativa). Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to nejedlá huba, bez akéhokoľvek hospodárskeho významu.

Podobné druhy:

Lactarius chrysorrheus je vzhľadom k svojim makroskopickým znakom prakticky nezameniteľný druh. V Severnej Amerike sú podobné druhy (napr. jeho forma s nemenným bielym mliekom), v Európe však nebol zaznamenaný žiadny. V stredomorskej oblasti rastie Lactarius mediterraneensis, ktorý má klobúk v odtieňoch žlto okrovej farby, ale nemá tak výrazné zónovanie (kruhy), iba akoby škvrny smerom k okraju klobúka (podobne sfarbené ako klobúk), žltnutie mlieka a dužiny nie ja tak výrazné a rýchle.
Rýchlo žltnúce mlieko majú aj iné rýdziky, napr. z podsekcie Scrobiculati (Lactarius scrobiculatus a iné), no rastú hlavne pod ihličnatými stromami (niektoré pod brezou, vŕbou, topoľom), sú od Lactarius chrysorrheus aj vzhľadovo ľahko odlíšiteľné, majú väčšinou inú farbu, niektoré majú škvrnitý hlúbik a (alebo) klobúk s viacmenej plstnatým (štetinkatým, riasnatým) okrajom, alebo dlhými chĺpkami.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
osobné poznatky,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Galorrheus chrysorrheus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 127 (1871)
Lactarius chrysorrheus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 342 (1838) [1836-1838] f. chrysorrheus
Lactarius chrysorrheus f. immutabilis Maire, Publ. Inst. Bot. 3(4): 51 (1937)

Lactarius theiogalus var. chrysorrheus (Fr.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 129 (1886)
Lactifluus chrysorrheus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)