Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

muchotrávka zelená

Amanita phalloides (Vaill. ex Fr.) Link
muchomůrka zelená

Jedovatá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Plodnica je v začiatočnom vývinovom štádiu celá obalená v bielej plachtičke, ktorá sa rastom roztrháva a zostáva ako biela voľná pošva na báze hlúbika. Klobúk má 60-150 mm v priemere. Najprv je takmer zvoncovite klenutý, potom plocho klenutý a často aj celkom plochý. Býva zelenožltý, olivovo sivozelený, olivovozelený, sivobelavý, v strede tmavší, pri okraji bledší, hodvábne lesklý, za vlhkého počasia lepkavý, za sucha lesklý, hladký, holý, bez bradaviek a zriedkavo s útržkovitým zvyškom plachtičky.

Plodná časť:

Lupene sú 8-12 mm široké, husté, pri hlúbiku zaoblené, biele.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, takmer valcovitý, hore trochu stenčený, na báze zhrubnutý v podobe guľovitej mäkkej hľuzy, ktorá je obalená v bielej polovoľnej pošve. Je zvyčajne biely, žltozelenkavý alebo sivastý. Za suchého počasia sa často rozpukáva tenká povrchová vrstva na šupinky, cez ktoré presvitá biela dužina. Najprv je plný, potom vatovite vypchatý a napokon rúrkovite dutý. V hornej tretine má tenký ovisnutý biely prsteň.

Dužina:

Dužina je biela, pod pokožkou klobúka slabo žltohnedastá. Za mladi býva takmer bez vône, v dospelosti páchne ako surové staré zemiaky.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Muchotrávka zelená rastie od júla do októbra v listnatých aj v ihličnatých lesoch. V nižších, teplejších polohách býva veľmi hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

V miernom pásme severnej pologule je to najjedovatejšia huba, ktorá spôsobuje smrteľné otravy. U nás si každý rok vyžiada zbytočne niekoľko ľudských životov. Hoci je muchotrávka zelená čo do sfarbenia klobúka veľmi variabilná, pri troche pozornosti možno sa ju naučiť dokonale poznať. Má svoje vonkajšie znaky, podľa ktorých ju možno celkom bezpečne identifikovať. Bez dokonalej znalosti tejto huby by sa nemali hubári ani vydávať do lesa. Už deti v škole by sa ju mali naučiť poznávať a rozlišovať od iných podobných húb, s ktorými si ju neskúsení návštevníci lesa zvyčajne mýlia.

Preto pozor! Huby ktoré celkom bezpečne nepoznáme, nezbierajme na jedenie!

Podobné druhy:

Russula aeruginea

Poznámka / Zaujímavosti:

Okrem muchotrávky zelenej rastú u nás z jej blízkeho príbuzenstva ešte dva druhy, ktoré sú taktiež smrteľne jedovaté. Prvá je muchotrávka biela (Amanita verna) , ktorá je podľa vonkajších znakov úplne rovnaká ako muchotrávka zelená.
Líši sa od nej iba tým, že je menšia a celá biela. Druhá je muchotrávka končistá (Amanita virosa) , ktorá má kužeľovitý klobúk a šupinkatý hlúbik. Celá je biela a iba v strede klobúka býva často okrovožltkastá.

Na šťastie tieto dva biele druhy smrteľne jedovatých muchotrávok nie sú u nás také hojné ako muchotrávka zelená - Amanira phalloides. Muchotrávka končistá - Amanita virosa rastie iba veľmi zriedkavo v horských ihličnatých lesoch.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Amanitaceae > Amanita

Synonymum:

Agaricus phalloides Vaill. ex Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 13 (1821)
Agaricus phalloides Bull., Hist. Champ. Fr. (Paris): tab. 2, 577 (1792)

Amanita phalloides Secr., Mycogr. Suisse: no. 8 (1833)
Amanita phalloides f. citrina J.E. Lange
Amanita phalloides f. dunensis R. Heim, Revue Mycol., Paris 28: 9 (1963)
Amanita phalloides (Vaill. ex Fr.) Link, Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse 3: 272 (1833) f. phalloides
Amanita phalloides f. umbrina Ferry, (1911)
Amanita phalloides var. alba Costantin & L.M. Dufour, Nouv. Fl. Champ., Edn 2 (Paris): 256 (1895)
Amanita phalloides var. euphalloides Maire, Mém. Soc. Sci. Nat. Maroc. 45: 103 (1937)
Amanita phalloides var. larroquei F. Massart & Beauvais, Bull. Soc. linn. Bordeaux 5(1-3): 12 (1975)
Amanita phalloides var. larroquei F. Massart & Beauvais ex F. Massart, Bull. Soc. linn. Bordeaux 31(4): 223 (2004)
Amanita phalloides var. moravecii Pilát, Česká Mykol. 20(1): 25 (1966)
Amanita phalloides (Vaill. ex Fr.) Link, Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse 3: 272 (1833) var. phalloides
Amanita phalloides var. pulla Killerm., Pilze aus Bayern, Kritische Studien besonders zu M. Britzelmayr; Standortsangaben u.(kurze) Bestimmungstabellen: I. Teil: Thelephoraceen, Hydnaceen, Polyporaceen, Clavariaceen und Tremellaceen 18: 4 (1930)
Amanita phalloides var. striatula Peck, Ann. Rep. Reg. N.Y. St. Mus. 54: 961 (1902)
Amanita phalloides var. umbrina (Ferry) Maire, (1937)
Amanita viridis Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 67 (1797)
Amanitina phalloides (Vaill. ex Fr.) E.-J. Gilbert, in Bresadola, Iconogr. Mycol. 27(Suppl. 1): 78 (1941)
Fungus phalloides Vaill., Bot. paris. (Paris): 74, tab. 14, fig. 5 (1723)
Venenarius phalloides (Vaill. ex Fr.) Murrill, Mycologia 4(5): 240 (1912)