Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

hríb dubový

Boletus reticulatus Schaeff.
hřib dubový

Výborná jedlá huba
Výskyt: V. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom polguľovite klenutý, v dospelosti plocho rozprestretý, farby bledo špinavohnedej, sivoplavej až kožovohnedej, matný, jemne zamatový až plstnatý, a to pomerne dosť trvalo. Na rozdiel od hríba smrekového býva zvyčajne bledšie sfarbený, v starobe za suchého počasia je často políčkovite rozpukaný.

Plodná časť:

Rúrky sú 10-35 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, v mladosti biele, čoskoro však žltozelené. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky; otlačením nemenia farbu.

Hlúbik:

Hlúbik je 100-250 mm dlhý a 20-70 mm hrubý, najprv bruchatý až súdkovitý, v dospelosti valcovitý, celý alebo minimálne do polovice ozdobený výraznou sieťkou, ktorá býva najprv krémová a postupom času hnedne. Táto sieťka nie je nikdy tmavšia ako základná farba hlúbika, ktorý je už v mladosti hnedastý, potom škoricovohnedý alebo kožovohnedý, raz v bledšom, inokedy v tmavšom odtieni, ale vždy tmavší ako hlúbik hríba smrekového alebo brezového. Na báze býva belavý.

Dužina:

Dužina je v celej plodnici biela, v starobe belavá, nad rúrkami niekedy žltkastá, pod pokožkou klobúka bledohnedá. Je mäkšia ako dužina hríba smrekového a často ju napadajú larvy hmyzu. Má lahodnú chuť a veľmi príjemnú hubovú vôňu.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivovohnedý alebo olivový.

Ľudové názvy:

dubák

Výskyt:

Hríb dubový rastie v listnatých i zmiešaných lesoch a iba zriedkavo v čistých ihličnatých lesoch. Plodnice sa objavujú od mája do júna a potom od konca augusta do októbra. Najčastejšie tvorí mykorízu s dubom a bukom. Je rozšírený v Európe, v severnej Afrike a v Severnej Amerike. U nás je v teplých oblastiach všade dosť hojný.

Význam:

Je to jeden z najchutnejších druhov hríbovitých húb. Možno ho upotrebiť rovnako ako hríb smrekový.

Podobné druhy:

Boletus edulis

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Boletus

Synonymum:

Boletus aestivalis (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 422 (1838) [1836-1838]
Boletus aestivalis (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 422 (1838) [1836-1838] var. aestivalis
Boletus carpinaceus Velen., Novitates Mycologicae: 158 (1939)
Boletus edulis f. reticulatus (Schaeff.) Vassilkov, Bekyi Grib: 18 (1966)
Boletus edulis subsp. reticulatus (Schaeff.) Konrad & Maubl., Icon. Select. Fung. 4(2): pl. 398 (1926)
Boletus reticulatus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 2: tab. 108 (1763)
Boletus reticulatus subsp. carpinaceus (Velen.) Hlaváček, Mykologický Sborník 71(2): 54 (1994)
Boletus reticulatus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 78 (1774) subsp. reticulatus
Boletus reticulatus var. minor Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 240 (1805)
Boletus reticulatus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 78 (1774) var. reticulatus
Boletus reticulatus var. rubiginosus Pelt. ex E.-J. Gilbert, Les Livres du Mycologue Tome I-IV, Tom. III: Les Bolets: 117 (1931)
Tubiporus aestivalis Paulet, Traité sur les Champignons Comestibles (Paris): 371 (1793)
Versipellis aestivalis (Paulet) Quél., Enchir. fung. (Paris): 158 (1886)