Mykologická poradňa

Potreboval by som nejaké informácie o hube tibetskej.

Takzvaná tibetská huba sa skutočne pestuje v čerstvom neprevarenom mlieku, ktoré sa musí každý deň vymieňať. Pripisujú sa jej mnohé liečivé účinky, okrem iného úprava krvi, imunity a protirakovinové pôsobenie. Pokiaľ viem, oficiálne sa nedá zohnať, iba ak od priateľov a známych.

V masážnej doske sa objavilo viacero otázok na problematiku hľuzoviek. Ako je to teda s ich pestovaním a konzumom?

Hľuzovky sú mykorízne huby, ktoré rastú naviazané na korene listnatých stromov, najmä dubov. Podobne ako dubáky ich teda môžeme pestovať len tak, že pestujeme duby. A to presne ponúka dr.Khanaga v článku, ktorý odporúča Rado. Môžete si uho objednať sadenieku duba, ktorá má na koreňoch naočkovanú kultúru hľuzoviek a po troch rokoch pestovania tohto duba údajne môžete očakávať prvú úrodu (asi 50-100g) hľuzoviek. Každý záhradkár však vie, že ani mrkvu nie je celkom jednoduché vypestovať, čo teda také hľuzovky. Celý tento systém môže fungovať, ale treba vedieť že: v prvom rade musí prospievať strom, na ktorého koreňoch hľuzovky pestujeme. hľuzovky (a napokon ani duby) neprospievajú rovnako dobre na všetkých typoch pôd a vo všetkých nadmorských výškach. Úspech možno očakávať len v teplejších oblastiach a najvhodnejšie sú pôdy s obsahom vápnika. hľuzovky sa zberajú iba v presnom období konzumnej zrelosti, kedy majú svojú preslávenú arómu. Nie je však jednoduché zistiť, ktorá z plodníc ukrytých až 30 cm v zemi je práve v štádiu konzumnej zrelosti. Na tento účel slúžia psy alebo ošípané, ktoré sa dajú vycvičiť tak, že vôňu zrelej plodnice zacítia aj cez hrubú vrstvu pôdy. Aj napriek uvedenému, pokusy s pestovaním hľuzoviek iste stoja za to, vei sa jedná o jednu z najdrahších potravín na svete. U nás sa občas objavia plodničky naložené v olivovom oleji a jedna hľuzovka veľkosti lieskového orieška vyjde na 800 –1000 Sk. A recepty? Hľuzovky sú také vzácne, že sa väčšinou nakladajú do olivového oleja a na dochucovanie pokrmov sa potom používa len ten olej. Pre tých, ktorí však majú hľuzoviek toľko, že neviedia čo s nimi ponúkam recept z knihy Houby jedlé a jim podobné jedovaté od J.Bezdika z roku 1901:Kuřata s lanýži. Recept na lanýžovou paštiku z 1 kg dobrých, pečlivě očištených lanýžú radšej ani neuvádzam.

Viete o nejakom mieste v okolí Bratislavy (do 50km), kam by som mohol chodiť na huby s dieťaťom v detskom kočíku?

Najlepšie hubárske miesta v relatívne blízkom okolí Bratislavy sú na Záhorí, v borových a dubových lesoch. Tam sa zároveo dá dobre pohybovať aj s kočíkom, pretože terén je tam rovný a popretkávaný lesnými cestami. Ak nechcete alebo nemôžete ísť až tak Ďaleko a je tak, že huby rastú, potom stačí vybehnúť trebárs na Železnú Studničku alebo na Kolibu a pozerať po hubách v okolí lesných chodníkov. Najlepšie miesta v Karpatoch sú tam, kde rastie aspoo pár dubov, bučiny sú na huby oveľa chudobnejšie. Z toho dôvodu sa oplatí prejsť až do lesov nad Borinkou a Mariankou, kde je tých dubov predsa len viac.

Prosím, platí pravidlo, že plávky sú jedlé len s tmavým klobúkom a opačne môže byť plávka s tmavým klobúkom jedovatá?

Nie je pravdou, že všetky druhy plávok s tmavými klobúkmi sú jedlé, sú medzi nimi aj druhy horké, či silne pálivé, a preto nejedlé. Plávok u nás rastie vyše 200 druhov a za jedovatú býva považovaná v podstate len plávka škodlivá (Russula emetica) zo smrečín a jej dvojník z bučín - plávka úhladná (Russula lepida). Oba druhy majú nápadne živočervené klobúčiky a kriedovobiele lupene, hlúbik aj dužinu. Medzi plávkami je však množstvo druhov so silne pálivou, či horkou dužinou, ktoré ak sú aj napriek tomu konzumované môžu spôsobiť podráždenie tráviacej sústavy a následne nevoľnosť.

Kde v okolí Bratislavy rastú májovky?

Čírovnice májové rastú na nehnojených lúkach a pasienkoch, ale aj v svetlých lesoch. Nachádzame ich napríklad v Šúri, a na lúkach pri Morave, prípadne medzi vinohradmi v Karpatoch.

Aké najväčšie plodnice húb boli nájdené na Slovensku?

Medzi rekordné exempláre svojho druhu určite patrí plodnica pôvabnice fialovej s hmotnosťou 1090g, nájdená pri Hurbanove, alebo smrčok jedlý s hmotnosťou 700g nájdený v roku 1978 pri Vranove. Hubára poteší aj nález obrovského trsu ako bol vejárovec obrovský, ktorého ružica mala 130 cm v priemere a hmotnosť 48 kg, ktorvie či však bol ešte jedlý. Každoročne hubári nachádzajú veľké biele gule vatovca obrovského, ale doložený kus o priemere 54 cm a hmotnosti 10 kg, nájdený v roku 1977 v okolí Hodruše-Hámrov určite patril k najväčším. Hubári si rozprávajú aj o plodniciach o hmotnosti 20-25kg, tie sa však bohužiaľ nezachovali. Najväčšia plodnica huby, ktorá sa našla v bývalom Československu patrila trúdnikovitej hube lesklokôrovke plochej, ktorú objavili v Beskydách v pralese Mionší v októbri 1961. Tento obor vážiaci 96 kg trčal z kmeňa do vzdialenosti 180 cm a z lesa ho ťahali štyria chlapi. Najväčšie plodnice hríbovitých húb na našom území vážili niečo medzi 2-3 kg. Rekordný nález pochádza z Krušných hôr, z roku 1920, tento hríb bol 52 cm vysoký a klobúkom o priemere 57 cm a vážil 2,72 kg. Najväčší hríb na svete sa pravdepodobne našiel pri Taline v Estónsku a mal hmotnosť 10 kg. V knihe P.Škublu "Tajomné huby" (Príroda,1989) je uverejnený obrázok dievčatka držiaceho 20 kilový masliak zrnitý, nájdený v Austrálii.

Aké látky sú obsiahnuté v hubách?

Okrem vitamínov a dôležitých minerálov obsahujú huby aj celý rad látok podporujúcich imunitu organizmu, pomáhajúcich pri alergiách, ochoreniach pečene a cievneho systému, dokonca sa hovorí aj o možnom protirakovinovom účinku. Liečivé vlastnosti húb sú v súčasnosti v centre záujmu svetových vedcov. Nezabúdajme však, že niektorí ľudia huby jednoducho nedokážu dobre stráviť a preto nikdy nikoho do ich konzumácie nenútime, platí to najmä o malých deťoch a starších ľuďoch.

Rastie u nás uchovec bazový, využívaný v čínskej kuchyni?

Áno rastie po celý rok, teda aj v zime na dreve listnatých krov, najmä bazy čiernej. Má tenké rôsolovité plodnice. ktoré sú takmer čierne. Dá sa usušiť a po namočení do teplej vody "ožije" a dá sa upravovať pre kuchyňu. Doporučujeme ho zbierať v zime a skoro na jar, pretože v lete býva veľmi červivý.

Čo spôsobuje červivosť húb, prečo sú niekedy huby červivé viac alebo menej?

"Červivosť" húb spôsobujú larvy rôzneho druhu hmyzu, najčastejšie určitých druhov múch. Keď je pekné počasie muchy môžu lietať a nakladú vajíčka priamo na plodnice, alebo dokonca do pôdy, kde sa nachádza podhubie. Z vajíčok sa vyliahnu larvy - "červíky", ktoré veľmi rýchlo rastú a živia sa telom huby. Muchy nelietajú v noci, v daždi a na jeseň po prvých mrazoch, preto vtedy bývajú huby menej červivé.

Dajú sa huby pestovať na záhradke?

Niektoré druhy, napríklad pečiarky, hliva ustricová, húževnatec jedlý alebo golierovka slamomilná, ktoré rastú na odumretom rastlinnom materiáli, sa dajú pestovať. Správy o tom, že niekto si pestuje na záhradke dubáky, sú však veľmi pochybné, pretože tieto sú mykorízne, čo znamená, že aby mohli žiť, musí sa ich podhubie spojiť k koreňmi určitého druhu stromu.