Mykologická poradňa

Zdravím, p. dr. Kautmanová, tu Roman Kebísek, Rádio Regina Bratislava, skúšam Vám písať takýmto spôsobom. Chcem len niečo k tej poradni, ktorú máme dohodnutú na stredu, 18.5. v Slovenskom rozhlase. Na vrátnici treba byť o 15.00. Len pre informáciu, budeme sa baviť o hubách na západnom Slovensku, lebo to je regionálne vysielenie. Ak by ste mali nejake tipy na otázky, o ktorých by sme sa mohli baviť, môžete mi dať vedieť. Ja navrhujem, že to by mohla byť poradňa ako úvod do hubárskej sezóny. Najskôr by sme mohli zhrnúť zimu v tom zmysle, či sa vyskytli nejaké prípady zlého uskladnenia húb z minulej sezóny. Potom by sme mohli, že či sa treba nejako pripraviť na novú hubársku sezónu alebo na čo netreba pred sezónou zabudnúť. ďalej by sme zhrnuli, ako sa to teda rozbehlo, kde začali huby rásť, v ktorých lokalitách aké, kedy no a potom nejake hlavné zasady, vyvarovanie sa rôznych chýb. No a dáme priestor poslucháčom. ...

Dobre budem na vrátnici o 15.00, témy sú dobré. môžete mi mailovať aj priamo na [email protected]

Vážená pani doktorka, 12.5.2005 časť českej relácie "Receptář prima nápadů" bola venovaná hubám, hlavne "Čírovnici májovej". Mykológ Ing. Baier v jej priebehu uviedol možnosť jej zámeny za "Vláknici načervenalou", ktorej konzumpcia môže zapríčiniť smrteľnú otravu. Prosil by som Vás o podrobnejšiu informáciu. O "Hodvábnici veľkej" hovorené nebolo.

Vláknice načervenalá je slovensky vláknica Patouillardova (Inocybe erubescens v starších atlasoch I. patouillardii). Nájdete ju aj na týchto stránkach a v každom atlase. Na rozdiel od májovky má šupinatý klobúk s hrboľom a červenejúcu dužinu.

dobrý den, zajímalo by, jak je to s "jedlostí" penízovky dubové. Tady na nahuby.sk sem našel že jejedlá a v jednou atlase který mám doma stojí že je mírně jedovatá?Můžete mi k tomu něco říct? Moc děkuji

Vo všetkých atlasoch, ktoré mám v múzeu k dispozícii je peniazovka dubová uvádzaná ako jedlá, aj keď priemernej kvality. Je možné, že v niektorom atlase ju označili za mierne jedovatú, ale viem, že sa u nás bežne konzumuje.

Dobrý deň pani doktorka. Pri pestovaní šampiňónou som narazil na dva problémi. 1. Nad sustrátom sa vyskytujú malé mušky. Neviete mi povedať či sú nejakým spôsobom škodlivé, ako sa brániť, z čoho som ich dostal a pod.? 2. Niektoré zo šampiňónou začínajú už celkom maličké odhnívať. Je to spôsobené priveľkou vlhkosťou alebo niečím iným? Za odpoveď vopred ďakujem. Marek.

Práve preto je pestovanie šampiňónov také ťažké, napádajú ich mušky aj hnilobné baktérie, zabrániť sa tomu dá len pestovaním v sterilnej pôde, dodržiavaním prísnej čistoty a opresne stanovených podmienok. Aj tak sa stane v profesionálnych zariadeniach že im celá úroda "zhnije". Nie je na to žiadny univerzálny návod, nedá sa to striekať ani nič s tým robiť, len začať odznova.

Dobry den chcel by som sa opytat ci je niekde v Bratislave alebo okloi nieaky odbornik ktoremu ked donesiem ukazat hubu by my vedel povedat o aky druh ide.Viem ze kedysi bola tato moznost niekde v priestoroch Prirodovedneho muzea... Marek

16. mája začne pracovať hubárska poradňa v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského náb. 2, a bude každý pondelok od 15.00 do 17.00. Sem môžete priniesť huby aj sa opýtať čokoľvek vás zaujíma.

Pani doktorka, naši čitatelia zachytili informáciu, že je nebezpečné zbierať hríby v oblastaich, kde sa vyskytuje besnota líšok. Vedeli by ste nám poradiť? i

To nie je pravda, besnota sa na človeka prenáša uhryznutím, a nie konzumáciou tepelne upravených húb. To by asi líška musela najprv zahryznúť do hríba a následne by ho musel surový skonzumovať človek, ktorý má prípadne ešte nejaké ranky v ústach, aby sa zvýšila pravdepodobnosť infekcie. To by sme asi nesmeli jesť ani čučoriedky, maliny a vôbec žiadne lesné plody.

Dobry den akurat som poslal fotografiu s popisom huby co som dnes nasiel pocitam ze zajtra uz bude uverejnena v identifikacii hub.Mozem vas poprosit boli by ste taka laskava a pozreli sa na nu ci ju poznate... S pozdravom Marek.

Bohužiaľ, hnedé lupenaté huby sa takmer nikdy nedajú určiť len podľa fotografie. Minimálne by bolo treba ešte vedieť farbu lupeňov a výstrusného prachu,a le aj tak to bude skôr dohadovanie. Podobne vyzerajú napríklada ja májovky (čírovnice májové), ktoré však nerastú v trsoch alebo hodvábnice jarné, ktoré zase majú ružovkasté lupene. Ale môže to byť aj viacero iných druhov.

Dobry den na zahrade som si nasiel smrcok ale nakolko to bol moj prvy smrcok v zivote nevedel som o aky ide.Chcem sa opytat ci sa daju nieako dobre rozoznat?A ci sa daju zmylit s nieakou nejedlou respektive jedovatou hubou? Dakujem Marek....

Pokial set si istý, že je to smrčok a nie ušiak, tak to nie je žiadny problém. Všetky smrčky sú jedlé aj keď sa ťažko určujú, najmä smrčky z okruhu smrčka jedlého a vysokého. Sú totiž veľmi premenlivé a je opísané množstvo druhov a foriem.

Dobry den,v sobotu som pri Kosiciach nasiel styri velke usiaky ,no nevedel som rozlustit ci sa jedna o jedovateho usiaka obycajneho ci o usiaka obrovskeho.Podla knihy Aurela Dermeka by sa jedovaty usiak mal nachadzat na piescitych podach ihlicnatych lesov a obrovsky v listnatom lese na mokrynach,kde som ho aj ja nasiel.Zarazeny som bol najme dvoma knihami ,ktore si v popisoch tychto dvoch hub kompletne odporuju a ku tomu priraduju aj opacne fotografie ku tymto dvom druhom...preto som sa napokon rozhodol nekonzumovat tento nalez,no je tam pravdepodobnost ,ze ich tam na tomto mieste vyrastie viac v blizskej dobe.Osobne skor doverujem autorovi panu Dermek-ovi ,ako novym neznamym autorom.s poudravom verny hubar tomas, t-m.

Ušiak obrovský a obyčajný sa veľmi ťažko rozlišuje, bez poznania biotopu to niekedy ani nie je možné. A aj keď je fakt, že mnohí ľudia obidva druhy bez problémov konzumujú,je fakt aj to, že u niektorých ľudí vyvoláva ušiak obyčajný ťažké, niekedy aj smrteľné otravy, ktorých mechanizmus nie je dodnes celkom objasnený. V novších atlasoch preto ušiaky vôbec neodporúčajú konzumovať a ja sa prikláňam k tomuto názoru.

Dobrý deň, chcem len podať informáciu o náleze Hríba horkého. Našiel som ho ešte minulý rok, ale z tejto stránky som sa dozvedel, že je to vzácny druh, tak preto píšem. Síce som ho našiel prvý krát, ale podľa odborných literatúr mu všetky opisi presne zodpovedali. Našiel som ho na Mojtíne v Strážovských vrchoch okolo 680 m.n.m. (okres Púchov) v listnatom lese koncom augusta. Žiaľ som nemal foťák, tak som ho neodfotil.

Ďakujem za informáciu!